BERLIN. Ani jeden nemecký finančný inštitút nepovažuje pomoc pri emisii nových gréckych dlhopisov bez štátnych záruk za prijateľnú, vyplýva z prieskumu, ktorý uskutočnil hospodársky denník Handelsblatt.
Podľa názoru nemeckej vlády by Aténam s refinancovaním ich dlhu mali pomôcť predovšetkým banky. Finančný sektor sa nemôže jednoducho spoliehať na zásah krajín eurozóny, uviedol vysoký predstaviteľ vlády. "Banky musia v tejto situácii prevziať zodpovednosť."
Súkromné finančné inštitúty sa k záležitosti nechceli vyjadriť. Politici zatiaľ netlačili ani na štátne banky, tvrdí Zväz štátnych bánk (Verband Öffentlicher Banken, VÖB). Bankári tvrdia, že vzhľadom na turbulencie okolo Grécka neexistuje dôvod, aby investovali do gréckych dlhopisov.
Aktuálne sú nemecké banky podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) tretím najväčším veriteľom Atén, keď vlastnia grécky dlh v celkovej hodnote 32 miliárd eur.
Grécko musí v tomto roku získať na trhu 53 miliárd eur. Iba v apríli a máji musí splatiť úvery, dlhopisy a úroky v celkovej hodnote 21 miliárd eur.
Mnoho nemeckých finančných inštitútov, ako Commerzbank, Postbank, Hypo Real Estate, WestLB alebo BayernLB, sa už jasne vyjadrilo, že nemajú záujem investovať do gréckych dlhopisov.
Banky, poisťovne a fondy by však mohli prejaviť záujem, ak by sa za dlhopisy zaručil štát. "Vláda teraz uvažuje o rôznych alternatívach," uviedol zdroj oboznámený so situáciou. Jednou z možností je, že grécke dlhopisy kúpi štátna rozvojová banka Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW). V tomto prípade by riziko prevzal štát. Okrem toho sa uvažuje o poskytnutí garancií pre privátny sektor prostredníctvom KfW.
"V prípade takýchto stimulov by mal finančný sektor samozrejme záujem," uviedol pre Handelsblatt nemenovaný bankár. Spolková vláda však poprela zapojenie KfW.
Informoval o tom Handelsblatt.
