Žilina 20.mája (TASR) - Mliekarne s ročným nákupom aspoň 100 miliónov litrov mlieka a na druhej strane malé mliekarne, vyrábajúce miestne a regionálne špeciality, sú podľa riaditeľa Výskumného ústavu mliekarenského (VÚM) v Žiline Karola Heriana budúcnosťou slovenského mliekarstva. Len veľké mliekarne budú totiž schopné konkurovať západoeurópskym mliekarniam aj po vstupe Slovenska do EÚ. Malé lokálne a regionálne mliekarne zas zabezpečia, aby nezanikol tradičný sortiment našich mliekarenských výrobkov a existovala alternatíva k produktom veľkých výrobcov.
V roku 1989 existovalo na Slovensku 36 mliekarenských podnikov. Zatiaľ čo celý mliekarenský svet v tomto období nastúpil cestu koncentrácie a špecializácie, v SR vznikali nové nešpecializované mliekarne a minimliekarne, do vybudovania ktorých sa investovali obrovské finančné prostriedky. Dôvodom ich vzniku bola najmä skutočnosť, že poľnohospodárske družstvá v nich videli rýchlu cestu speňaženia svojej produkcie mlieka. Podľa K. Heriana takýchto mliekarní vznikla u nás asi stovka, pričom približne 90 % z nich dnes už neexistuje alebo nevyrába. Nepravidelnosť ich výroby a kolísavé množstvá spracovávaného mlieka postupne zapríčinili ich zánik. V roku 1995 na Slovensku jestvovalo spolu 115 mliekarní, v roku 1999 to bolo už len 65 mliekarní a prudký pokles ich počtu pokračoval vlani i v tomto roku.
Globalizačný trend sa podľa K. Heriana nevyhol ani mliekarenskému priemyslu, v súčasnosti vznikajú kooperačné vzťahy nielen medzi mliekarňami v rámci Európy, ale ku koncentrácii dochádza najmä medzi Európou a Amerikou či Európou a Novým Zélandom. Nevyhnutnosťou je preto postupné zapájanie slovenských producentov mliečnych výrobkov do tohto procesu. Možnosť preraziť aj na preplnených zahraničných trhoch existuje pre Slovensko najmä v oblasti výrobkov z ovčieho mlieka (parené syry, korbáčiky, oštiepky a podobný sortiment), ktoré už teraz niekoľko slovenských producentov úspešne vyváža.
* raf gl