BERLÍN.
Podľa tohto časopisu nemecké ministerstvo chce navrhnúť členom eurozóny, aby spoločne poskytli Grécku finančnú pomoc vo výške 20 až 25 miliárd eur, a to vo forme pôžičiek a úverových garancií. Podiel jednotlivých krajín, vrátane Slovenska, na celkovej pomoci, by sa vypočítal z výšky ich kapitálu v Európskej centrálnej banke (ECB).
Hovorca nemeckého ministerstva Martin Kreienbaum však existenciu podobného plánu poprel. Aj hovorca gréckej vlády George Petalotis okamžite ubezpečil daňových poplatníkov v eurozóne, že Grécko od nich nežiada žiadne peniaze.
Der Spiegel ale napísal, že Nemecko by malo poskytnúť na pomoc Grécku 4 až 5 miliárd eur, a to prostredníctvom štátnej banky Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW).
A hoci nemecká vláda oficiálne akékoľvek špekulácie o finančnej podpore Grécka odmieta, už predtým prenikli na verejnosť správy, že Berlín pripravuje plán záchrany. Podľa nemenované zdroja z ministerstva financií Nemecko zvažuje nákup gréckych dlhopisov prostredníctvom štátnej banky KfW. Bankrot Grécka by totiž otriasol stabilitou eura a ohrozil by tak aj Nemecko.
Podiel Slovenska na kapitáli ECB je 0,7 percenta. Ak by teda navrhovaný plán prešiel, Slovensko by k nemu muselo prispieť sumou 175 miliónov eur.
Pomoc, ktorú Európska únia (EÚ) sľúbila Grécku pri riešení jeho finančných problémov, by mala byť oveľa efektívnejšia ako podpora Medzinárodného menového fondu (MMF). Uviedol to člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Lorenzo Bini Smaghi pre sobotné (20. 2.) vydanie talianskeho denníka Corriere della Sera.
Podľa neho grécka kríza nie je len dôsledkom fiškálnej politiky tejto krajiny, ale tiež neschopnosti EÚ dôrazne vyžadovať od členov eurozóny disciplínu.
"Prenechať MMF riešenie gréckej krízy by znamenalo nielen to, že mechanizmus koordinácie hospodárskej politiky, ktorý je základom fungovania menovej únie, v minulosti nefungoval, ale tiež, že sa EÚ vzdáva nároku na nápravu," konštatoval Bini Smaghi a pripomenul, že nedávno ani MMF v niektorých prípadoch nedosiahol želaný výsledok a požiadal o podporu EÚ.
Preto sa Brusel rozhodol prevziať dohľad nad situáciou v Grécku. Únia schválila opatrenia, ktoré pripravila vláda v Aténach. Európska komisia (EK) bude teraz s ECB monitorovať, ako ich Grécko dodržiava.
Problémy Grécka však môžu byť aj príležitosťou pre sprísnenie mechanizmu monitorovania stavu ekonomík členských štátov EÚ a ich verejných financií a tiež podnetom na prehĺbenie spolupráce v rámci únie, aby sa zabránilo opakovaniu podobných problémov v budúcnosti, dodal Bini Smaghi.