SME
Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Firmy taja zárobky z predaja emisií

Jasné pravidlá, podľa ktorých ministerstvo životného prostredia pridelilo firmám emisné kvóty, neboli.

(Zdroj: Ilustračné - ČTK/AP)

BRATISLAVA. BRATISLAVA. Pri rozdeľovaní emisných povoleniek podnikom prišiel štát vinou ministerstva životného prostredia a vlády o viac peňazí ako pri obchode s Interblue.

Kým garážová firma zarobila na štáte približne 80 miliónov eur, rozdávanie firemných povoleniek nad úroveň výrobných potrieb podnikov obralo štát rádovo o stovky miliónov eur.

Dôkaz, že veľké súkromné a štátne priemyselné firmy dostali od štátu gigantický dar, je v emisnom registri. Čísla hovoria, že za roky 2008 až 2009 ušetrili podniky dokopy polovicu zo 64 miliónov ton emisných kvót.
Ak by speňažili ušetrenú časť za priemernú cenu 13 eur, získali by 416 miliónov eur. Napríklad Košická tepláreň zarobila až 13 miliónov eur za predaj ušetrených 600-tisíc kvót.

Národniari postavili obchod s emisiami na hlavu, tvrdí Rado Baťo.

Väčšina oslovených firiem na naše otázky vôbec nereagovala. Tie, čo odpovedali, sa k spotrebe kvót nechceli vyjadriť, alebo poskytli len čiastkové údaje. „Toto nie je verejná informácia, považujeme to za vec obchodného tajomstva PPC Energy Group," povedal Martin Danko, hovorca Penty, ktorá vlastní PPC.

U.S. Steel dostal od štátu 10,793 milióna ton emisných kvót na rok. Oceliarne v roku 2008 spotrebovali 8,96 milióna. Podľa hovorcu fabriky Jána Baču je za ich nižšou spotrebou pokles výroby v treťom a najmä poslednom štvrťroku 2008. „Časť prebytku sme predali a časť si nechali pre budúcnosť," povedal.

Slovnaft tvrdí, že pridelené emisné povolenky zohľadňujú jeho reálnu potrebu. Výnimkou bol rok 2008, keď časť emisných kvót ušetril pre neplánované revízie výrobných jednotiek a následne predal. „Ich podiel na celkovom objeme však bol iba na úrovni asi 8 percent, čo sa dá považovať za štandardnú odchýlku," povedal hovorca spoločnosti Anton Molnár.

Ako sa rozdávali kvóty

Firmy, ktoré znečisťujú ovzdušie, majú nárok na balík emisií skleníkových plynov od štátu podľa toho, koľko emisií vypúšťajú. To, koľko tisíc ton im štát zadarmo pridelil formou Národného alokačného plánu, schvaľuje Európska komisia. V rokoch 2008 až 2012 dostali necelých 32,5 milióna ton. Menej, ako žiadali. Slovensko sa s komisiou chcelo súdiť, neskôr žalobu stiahlo.

Podľa čoho naše ministerstvo životného prostredia emisie rozdeľovalo, je doteraz záhada. Jeho hovorkyňa Jana Kaplanová napísala, že na stanovisku sa pracuje, nebude však hotové do uzávierky novín. Pravda je taká, že kľúč na prideľovanie emisných kvót na roky 2008 až 2012 nebol.

„Neexistovali pravidlá," povedal bývalý špecialista z ministerstva životného prostredia. Na Slovensku ho nikdy nezverejnili. „Poslali síce do Bruselu text o tom, prečo prideľovali také množstvo kvót. Išlo však len o táraniny, že berú do úvahy plány rozvoja danej firmy. Otázka o tom, aké sú to plány, však nebola dostatočne zodpovedaná," tvrdí špecialista. „To môže povedať hocikto, že plánuje rozvoj," dodáva.

Presne takúto argumentáciu o rozvoji používala napríklad Mondi SCP, keď sa zistilo, že dostalo dvojnásobok kvót, ako reálne spotrebovala za posledné tri roky. Ministerstvo aj Mondi vtedy povedali, že nárast kvót je potrebný na zvyšovanie výrobných kapacít a rozširovanie podnikateľských aktivít. Čo to konkrétne znamená, nepovedali.

Envirorezort v roku 2008 argumentoval, že podklady, na základe ktorých rozhodli, sú dôverné. „Tvoria súčasť obchodného tajomstva. Obsahujú viaceré údaje, ktoré by mohli byť zneužité medzi trhovými konkurentmi," napísal vtedajší hovorca Peter Višváder.

Mondi teraz priznáva, že časť kvót dokázala ušetriť a speňažiť. Odmieta však povedať, aký balík predala a koľko na tom zarobila.

Izákov kľúč

Medzi firmy, ktoré dostali viac ako v predchádzajúcom období (v rokoch 2005 až 2007), patrí väčšina teplární. „Pritom najmä veľké teplárne dostávali peniaze dvakrát. Na inováciu dostávali z rôznych fondov a ešte dostali aj veľký balík emisných kvót," hovorí špecialista.

Ministerstvo životného prostredia pod vedením Jaroslava Izáka (SNS) malo pripravený kľúč, ako transparentnejšie prerozdeľovať emisné kvóty z predchádzajúceho obdobia. Vychádzať mohla aj z toho, koľko firmy v rokoch 2006 a 2007 dokázali ušetriť. Išlo až o 16-percentnú úsporu. Lenže nič z toho nepoužilo.

Emisie zadarmo

Firmy znečisťujúce životné prostredie majú nárok na balík emisných kvót.

BRATISLAVA. V Kjótskom protokole v roku 1990 sa krajiny dohodli na ochrane životného prostredia.
Zaviazali sa znížiť produkciu emisií skleníkových plynov pre globálne otepľovanie. Na základe dohody z Kjóta dostávajú firmy voľné emisné limity oxidu uhličitého. Limity predstavujú objem emisií, ktoré firmy môžu vypustiť do ovzdušia.

Národný balík kvót pre firmy schvaľuje Európska komisia. Na roky 2008 až 2012 Slovensko dostalo pre svoje spoločnosti 32,5 miliónov ton emisií na rok. Tie rozdelilo medzi spoločnosti, ktoré svojou činnosťou znečisťujú ovzdušie. Firmy kvóty dostávajú zadarmo.

U nás však nemáme transparentný kľúč na ich rozdelenie. Podnikatelia si preto mohli vylobovať väčší balík, ako reálne potrebovali. Keďže sa prebytok kvót dá speňažiť na burze, mohli získať milióny bez toho, aby reálne znížili objem vypustených emisií na základe čistejšej technológie.

Katarína Ragáčová
Ako vláda plní sľub bojovať proti korupcii a veľkej ekonomickej kriminalite

Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.

Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005


Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.

Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 0 do 10), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  3. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  6. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  1. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  2. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  3. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  4. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  5. Novinka medzi prefabrikátmi
  6. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  7. 3D virtuálne prechádzky pozdĺž maďarsko-slovenských hraníc
  8. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  9. The future of M&A in Europe
  10. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 34 440
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 476
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 15 154
  4. Aká je chémia vôní 10 902
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 461
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 849
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 815
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 232
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 809
  10. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 6 304
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

Ficove majetkové pomery

Minulý týždeň sa poslanca Fica zasa opýtali na jeho majetok. A on zasa zopakoval, že žiadny nemá.

Autorská strana Samuela Marca

Správa o stave republiky: Vládnu nám Fekišovce (píše Samo Marec)

Mali plné ústa rečí o boji proti papalášom, ale pri prvej príležitosti sa sami papalášmi stali.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár a premiér SR Igor Matovič počas brífingu po spoločných raňajkách s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v Prezidentskom paláci.
Petra Vlhová.

Koronavírus na Slovensku: PCR testy odhalili ďalších 1 254 infikovaných (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili už takmer 106-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 868 obetí.

Neprehliadnite tiež

Slovensko dostane od Európskej komisie 300 miliónov eur na zmiernenie rozpočtovej záťaže

Podporu získali aj Belgicko, Maďarsko, Portugalsko a Rumunsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Finančnej správe začína šéfovať Žuželka, Heger ho uviedol do funkcie

Minister verí, že nový šéf túto inštitúciu posunie vpred.

Minister financií Eduard Heger a nový šéf finančnej správy Jiří Žuželka.

Na Slovensku vzniklo Národné superpočítačové centrum

Superpočítače bude možné využívať v prospech biznisu aj verejného sektora.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.