HAMBURG/WASHINGTON. Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý je tradične obhajcom stabilnej menovej politiky, prekvapivo zmenil názor. Lepšia je vraj vyššia inflácia, a preto odporúča zdvojnásobiť inflačné ciele centrálnych bánk.
Návrh expertov MMF možno považovať za senzáciu, keďže fond je tradične bojovníkom za nízku infláciu. V budúcnosti by však chcel dovoliť podstatne vyššie znehodnocovanie peňazí.
Hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard navrhol v analýze s názvom Prehodnotenie makroekonomickej politiky (Rethinking Macroeconomic Policy), ktorej spoluautormi sú Giovanni DellAriccia a Paolo Mauro, centrálnym bankám, aby zvýšili svoj inflačný cieľ z 2 % na 4 %.
Strach z deflácie
V analýze zverejnenej 12. februára na internetovej stránke MMF sa uvádza, že jej výsledky sú iba názorom autorov, a nie oficiálnym stanoviskom fondu. Nie je však pravdepodobné, že by ich názor nezdieľal aj šéf MMF Dominique Strauss-Kahn.
Ekonómovia MMF požadujú zdvojnásobenie inflačných cieľov, aby mala monetárna politika centrálnych bánk väčší manévrovací priestor v prípade krízy. Strach im naháňa predovšetkým deflácie, ktorá, ako dokazuje Japonsko od začiatku 90. rokov 20. storočia, znamená stagnáciu ekonomiky.
Ide im predovšetkým o rozšírenie bezpečnostného "vankúša" medzi infláciou a defláciou. Aj za stanovením 2-% inflačného cieľa je nasledujúca úvaha: Ak sa spotrebiteľské ceny nezvyšujú v pre ekonomiku priaznivých časoch, v horších obdobiach budú s najväčšou pravdepodobnosťou klesať, čo môže viesť k roztočeniu deflačnej špirály.
Dve percentá nestačia
Blanchard a jeho kolegovia prišli v dôsledku finančnej krízy k záveru, že 2-% bezpečnostný vankúš voči deflácii, ktorý sa dlhý čas považoval za ideálny, nie je, ako ukazujú najnovšie skúsenosti, dostatočný. Podľa ekonómov by centrálne banky mali v budúcnosti sledovať vyšší inflačný cieľ, čím by sa "zvýšil priestor pre monetárnu politiku v prípade šokov".
Inak povedané, ak je rýchlosť rastu spotrebiteľských cien vyššia, sú aj kľúčové úrokové sadzby centrálnych bánk nastavené vyššie. Centrálni bankári tak majú dostatok priestoru reagovať na šoky a môžu znížiť úrokové sadzby, aby podporili ekonomiku.
Podľa Blancharda by pri 4-% inflácii mali v stabilných ekonomikách dosahovať kľúčové úroky asi 6 % až 7 %. Centrálne banky by tak mali oveľa väčší priestor, než sa dostanú na nulu, potom sa už takmer nedajú krátkodobé úroky znižovať.
"V súčasnosti vieme, že pokiaľ by sme mali niekoľko stoviek bázických bodov navyše k dispozícii, pomohlo by to. Preto treba začať s vyššou nominálnou úrokovou sadzbou. Jediným spôsobom, ako sa k nej dostať, je vyššia inflácia," uvádza sa v analýze.
A práve v budúcnosti bude väčší priestor na znižovanie úrokových sadzieb zrejme potrebný častejšie. "Kríza nám ukázala, že sú možné negatívne šoky. V prípade tejto krízy prišli z finančného sektora, ale v budúcnosti môžu prísť aj z iných oblastí - od dôsledkov nejakej pandémie na turizmus alebo dôsledkov teroristického útoku na dôležité ekonomické centrum."