BRATISLAVA. Zdravotné zariadenia nemôžu počítať s vyššími príjmami od zdravotných poisťovní. A to aj napriek tomu, že poisťovne za minulý rok získali na odvodoch o 45 miliónov eur viac, ako očakávali vo svojich rozpočtoch. V tejto sume je totiž zarátaných aj viac ako 65 miliónov eur, ktoré dal štát Všeobecnej zdravotnej poisťovni na zvýšenie jej základného imania. Keby sa táto štátna pomoc nezapočítala, poisťovne by tak oproti očakávaniam dostali o viac ako 20 miliónov eur menej.
Väčšie príjmy aj výdavky
Z odvodov podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostali poisťovne vlani o 90 miliónov eur viac ako v roku 2008. Stúpli im však aj výdavky na zdravotnú starostlivosť. „Prijaté poistné prepočítané na jedného poistenca stúplo o dve percentá. Výdavky na zdravotnú starostlivosť na poistenca však stúpli výrazne viac," povedala Judita Smatanová, hovorkyňa poisťovne Union.
Potvrdzuje to aj Zuzana Horníková, hovorkyňa poisťovne Dôvera: „Naše príjmy vlani medziročne vzrástli o 5,4 percenta. Výdavky na zdravotnú starostlivosť boli medziročne vyššie o 7,3 percenta."
Aj preto poisťovne nepredpokladajú, že by sa mohli platby pre zdravotné zariadenia zvyšovať. Do toho navyše vstupuje nepriaznivý vývoj nezamestnanosti, zníženie percenta poistného za poistencov štátu či platobná disciplína poistencov.
Pesimistické vyhliadky
Zlepšenie finančnej situácie poisťovní tento rok nepredpokladá Eduard Kováč, prezident Združenia zdravotných poisťovní. Očakáva, že príjmy budú nižšie ako vlani.
Podľa Petry Balážovej, hovorkyne štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, sa ich príjmy v tomto roku medziročne znížia o percento. Poisťovne rátajú aj s nedoplatkami štátu. „Nebudeme prekvapení, ak to bude vyššia suma ako v vlani," povedala Horníková. Dlh štátu za minulý rok pritom poisťovne vyčíslili na viac ako 44 miliónov eur. Ide najmä o platby za nezamestnaných, ktorých počet vlani radikálne stúpol.
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál ubezpečuje, že štát dlh zaplatí. Ministerstvo zdravotníctva však musí pripraviť podklady. Dlh je podľa neho nižší, ako uvádzajú poisťovne, ale stále dosť vysoký.
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4% priemernej mzdy na 5% priemernej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Slovensko dáva do zdravotníctva v medzinárodnom porovnaní málo peňazí. Zlepšenie situácie v zdravotníctve si však tiež vyžaduje zastavenie neefektívneho míňania a zadlžovania nemocníc.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Poistná platba štátu za poistenca sa síce od roku 2006 do roku 2009 zvýšila zo 4% len na 4,9% a v roku 2010 klesne na 4,78%, výdaje štátu na zdravotníctvo však v pomere k HDP rastú. Ministerstvo financií tiež vykazuje nárast verejných zdrojov v zdravotníctve zo 4,86% HDP v roku 2006 na 5,6% HDP v roku 2010.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí zachovanie dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov... Súčasne podporí reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení (...) tak, aby došlo k účelnej špecializácii a tým rastu kvality a produktivity poskytovaných služieb.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Kvalita slovenského zdravotníctva sa v porovnaní s inými štátmi Európy v rokoch 2006 až 2009 zhoršila. Vyplýva to z každoročného medzinárodného hodnotenia kvality zdravotníckych systémov podľa švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo tak 28. miesto z 33 sledovaných štátov. Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát (tzv. e-Health systém), ale aj zaostávanie vo výsledkoch liečby, v rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vo výške neformálnych platieb lekárom.
Zdroj: INEKO