Agentúrnu správu sme o 18:55 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Najnovší termín pre definitívny podpis úverov na 75 kilometrov diaľnic medzi Martinom a Prešovom je 15. apríl. Minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer) sa na tom dohodol s koncesionárom tohto verejno-súkromného partnerstva (PPP) - spoločnosťou Slovenské diaľnice.
Čaká sa stále aj na úver od Európskej investičnej banky (EIB). Od nej by mala ísť až polovica stavebných nákladov na túto cestu, čiže miliarda eur. EIB vyčkáva na rozhodnutie Európskej komisie. Tá posudzuje, ako si Slovensko poradilo s jej envirozákonmi. Kým sa neuistí, že sme jej smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie preniesli do našich zákonov správne, nedá EIB zelenú pre „diaľničný" úver.
Komisia posudzuje aj ďalšie envirozáležitosti. „Sú tam dve vtáčie územia na úseku Turany - Hubová," povedal Vážny. Táto časť pritom zasahuje do európskeho chráneného územia Natura 2000. Minister tvrdí, že sa urobili kompenzačné opatrenia a komisia ich posudzuje.
Vážny je na 99 percent presvedčený, že v polovici apríla už všetky podpisy pod úver budú pohromade. „Termín je limitovaný aj bankami, pretože v konzorciu je 21 bánk, ktoré dali svoje bankové prísľuby na tri mesiace a to bolo zhruba 20. januára," povedal minister.
Ak nedôjde k finančnému uzatvoreniu, budú si musieť v predstavenstvách schvaľovať nové bankové prísľuby. Vážny dodal, že podmienky s EIB sú už dohodnuté. Štát sa zaručí za 70 percent tohto úveru, doteraz sa hovorilo o 80 percentách. Rozdiel je zrejme v tom, že EIB často vyžaduje, aby sa záruka týkala nielen istiny, ale aj úroku z požičanej sumy.
Finančné uzatvorenie sa odložilo už druhýkrát. Zatiaľ nie je jasné, či to posunie aj termíny výstavby diaľničných úsekov.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO