BRATISLAVA 8. februára (SITA) - Skúsenosti so zavedením a viac ako ročným používaním eura u nás sú základnou témou rozhovorov, ktoré počas jednodňovej návštevy na Slovensku absolvuje estónsky predseda vlády Andrus Ansip.
"Naše rozhovory sa koncentrovali a budú koncentrovať na zavedenie eura v Estónsku," informoval novinárov premiér Robert Fico po stretnutí s Ansipom. Estónci chcú zaviesť euro od 1. januára 2011.
Podľa Fica ambície Estónska podporujeme. Ako vyhlásil, budeme hovoriť o nevyhnutnosti splniť maastrichtské kritériá a budeme odmietať ďalšie podmienky, najmä politické, ktoré by mohli brzdiť vstup Estónska do eurozóny. Fico zdôraznil, že v prípade záujmu sme pripravení poskytnúť Estónsku aj ďalšie rady.
"Medzi Estónskom a Slovenskom je pozorovateľný rozdiel v prístupe," vyhlásil Fico na margo rozhovoru o svetovej ekonomickej kríze. V Estónsku na rozdiel od Slovenska znížili verejné výdavky a zvýšili dane. "Mnohé rozhodnutia Estónska však treba vidieť vo svetle ambiciózneho plánu zaviesť od januára budúceho roka euro," pripomenul.
Premiéri sa zhodli na záujme o vzájomnú podporu kandidatúr do organizácií Európskej únie, či umiestnenie európskych agentúr. Estónsko je v súčasnosti horúcim kandidátom na významnú agentúru v oblasti IT systémov. Protikandidátom je Francúzsko. Estónsko má však v tomto prípade hlas Slovenska, lebo podľa Fica by mali mať šancu získať agentúry práve nové krajiny Európskej únie.
"Privítal by som, keby sa podaril plán Estónska zriadiť v Bratislave honorárny konzulát," povedal Fico. Ako dodal, Slovensko honorárny konzulát v Estónsku má a osvedčil sa.
Slovensko je pre Estónsko podľa Ansipa v mnohých oblastiach príkladom. "Vaša vláda robí veľmi dobre svoju prácu," vyhlásil Ansip. Je presvedčený, že zavedenie eura by pritiahlo do jeho krajiny veľkých zahraničných investorov a posilnilo by ekonomiku.
"Chceme vstúpiť do silnej eurozóny, nechceme žiadať žiadne výnimky a chceme splniť všetky podmienky," vyjadril ambície estónskej vlády. Estónsky predseda vlády verí, že maastrichtské kritériá splnia. Podľa neho ich dokonca už aj splnili. Pravidelné hodnotenie sa však uskutočňuje v apríli a potom bude úplne jasné, ako na tom sú.
Ansip sa dnes stretol aj s prezidentom Ivanom Gašparovičom a podiskutuje tiež s ministrom financií Jánom Počiatkom a guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý viackrát pobaltské krajiny označil za negatívny príklad pravicových reforiem, si úplne neodpustil poznámky na ich adresu ani počas dnešnej návštevy estónskeho premiéra Andrusa Ansipa v Bratislave. Upozorňoval, že slovenská vláda počas krízy neobmedzovala sociálny štandard Slovákov, zatiaľ čo v Estónsku je to naopak.
"Medzi Slovenskom a Estónskom je pomerne pozorovateľný rozdiel v prístupe ku ekonomickej kríze. Sú krajiny, ktoré v boji proti hospodárskej kríze pristupujú k zvyšovaniu daní, pristupujú k určitým obmedzeniam, pokiaľ ide o rast miezd (...). Na druhej strane sú krajiny, a Slovensko sa medzi ne zaraďuje, ktoré sa rozhodli nedotýkať sociálneho štandardu ľudí," vyhlásil na tlačovej konferencii po rokovaní oboch premiérov Fico. Dodal, že počas stretnutia sa o tejto téme rozpútala "zaujímavá debata".
Premiér často poukazuje na problémy troch pobaltských štátov Estónska, Lotyšska a Litvy v časoch hospodárskej krízy. Robí tak napríklad v televíznych diskusiách, na príklade Pobaltia demonštruje, ako by Slovensko podľa neho dopadlo, keby pokračovali pravicové reformy z čias vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS).
Pobaltské štáty vrátane Estónska patrili k prvým v postkomunistickej Európe, čo zaviedli rovnú daň. V minulosti sa zaradili k najrýchlejšie rastúcim krajinám v EÚ a za svoj vzor ich považovali aj mnohí slovenskí politici. V súčasnosti naopak v dôsledku hospodárskej krízy čelia dvojciferným prepadom ekonomiky. Napríklad Estónsko zaznamenalo v treťom štvrťroku vlaňajška pokles výkonu ekonomiky o 15,3 percenta. Slovensko za rovnaké obdobie kleslo výrazne miernejšie, a to o 4,8 percenta.
Ekonomické problémy viedli pobaltské štáty k tvrdému šetreniu a znižovaniu miezd vo verejnom sektore. Estónsko vlani zmrazilo plánovaný pokles rovnej dane z príjmu a zvýšilo daň z pridanej hodnoty z 18 na 20 percent. Na druhej strane sa vláda v Tallinne snaží o zavedenie eura od roku 2011, čím by sa po Slovensku stalo 17. členom eurozóny.
Ekonómovia tiež upozorňovali, že Slovensko v čase krízy nešetrí tak, ako by malo. Vláda síce na tento rok naplánovala zníženie deficitu verejných financií na 5,5 percenta výkonu ekonomiky, zároveň však počítala s nárastom verejného dlhu na zhruba 40 percent hrubého domáceho produktu.
Estónsky premiér priamo na Ficove slová nereagoval. Povedal však, že obyvatelia jeho krajiny nevyhnutnosť úsporných opatrení pochopili. "Niektoré škrty boli dosť bolestivé. Ale som skutočne rád, že naši obyvatelia v Estónsku dokázali pochopiť, prečo tieto rozpočtové škrty a zvýšenie daní boli dôležité pre našu krajinu," poznamenal.
Fico a Ansip sú politikmi z opačných táborov. Slovenský premiér vedie ľavicový Smer-SD, jeho estónsky kolega naopak reprezentuje stredopravú Reformnú stranu.
