Európska investičná banka, ktorá sa má podieľať na jej financovaní, nepodpíše úver v plánovanom termíne.
BRATISLAVA. Peniaze na 75 kilometrov diaľnic medzi Martinom a Prešovom nebudú pohromade ani v ďalšom, už predĺženom termíne. Termín pre finančné uzatvorenie so všetkými bankami, 15. február, sa podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer) asi posunie o ďalší mesiac.
Internetový portál Infrastructure Journal hovorí o natiahnutí do konca štvrťroka. Zdroje blízke rokovaniam o projekte aj o konci apríla.
Čaká sa pritom aj na najväčší zdroj peňazí, Európsku investičnú banku (EIB). Tá má v projekte verejnosúkromného partnerstva (PPP) financovať jednu miliardu eur. Predpokladané stavebné náklady sú zhruba vo výške dvoch miliárd eur.
Banka čaká na eurokomisiu
Príčiny oddialenia termínu sú podľa Vážneho dve: uzatvorenie vzťahov s EIB a novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú v piatok odsúhlasila vláda.
„Jedným z problémov je schválenie zákona, lebo to má súvis aj s určitými environmentálnymi vecami na D1 cez PPP," povedal v piatok pre TASR minister dopravy. Podotkol, že environmentálne posudzovania sú dokončené, ale niektoré veci treba ešte doriešiť s Európskou komisiou.
Čo sa týka EIB, podľa Vážneho už úver schválila, píše agentúra SITA. No treba doriešiť niektoré finančné otázky, najmä formu štátnej záruky a odplatu za ňu. Predpokladá sa, že štát sa zaručí za 80 percent úveru.
Z vyjadrení EIB vyplýva, že musí čakať aj na Európsku komisiu. „Projekty, ktoré financuje EIB, musia byť v súlade s európskou legislatívou o životnom prostredí. Toto momentálne kontroluje Európska komisia," povedal Dušan Ondrejička z tlačového oddelenia banky.
Združenie Priatelia Zeme sa domnieva, že za ďalšie prieťahy vo financovaní môže aj ich sťažnosť. Tvrdia, že nebol riadne posúdený nákladnejší, no ekologickejší tunelový variant na úseku Turany - Hubová.
Dané územie pritom spadá do európskej chránenej sústavy Natura 2000 a štát vraj pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie porušil európske smernice.
„Zdá sa, že naša sťažnosť a následná reakcia EIB predsa len k istému pozdržaniu viedli," povedal Roman Havlíček zo združenia.
Dostatok času
O tom, že EIB vyčkáva na stanovisko Európskej komisie svedčí aj list, ktorý združenie dostalo od komisie 25. januára. Odpovedá ním na žiadosť Priateľov Zeme o stretnutie, na ktorom by sa prerokovali ekologické problémy okolo D1.
Komisia v liste napísala, že na stretnutie je priskoro a uskutoční sa zrejme koncom februára, prípadne v prvej polovici marca.
„Medzitým budeme diskutovať s EIB o termíne zhodnotenia projektu," píše komisia. Zároveň si tak chce zabezpečiť dostatok času na posúdenie dokumentácie k projektu. Dodatočné materiály si nedávno totiž vyžiadala aj od nášho ministerstva dopravy.
Ďalšie peniaze má podľa portálu Infrastructure Journal na projekt poskytnúť okrem EIB 21 bánk. Medzi nimi sú aj Dexia banka a UniCredit Group.
Oddialenie takzvaného finančného uzatvorenia by nemalo ovplyvniť termín dostavby úsekov z prvého balíka PPP. Práce na ňom sa totiž začali už na jeseň.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
