Cena diaľnic sa strojnásobila

Diaľnice budú trikrát drahšie, ako tvrdilo ministerstvo dopravy v roku 2007.

Súkromné diaľnice sa budú splácať tridsať rokov. Dokopy môže ich výstavba vyjsť na 20 miliárd eur. Pôvodne vláda predpokladala, že cesty budú lacnejšie.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ PRE SME - BERNADETTA PITOŇÁKOVÁ)

BRATISLAVA. Diaľnice cez projekty postavené formou verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) a nie zo štátneho rozpočtu a eurofondov mali Slovensko aj podľa prvých predpokladov vyjsť drahšie. Krajina za to mala dostať diaľnice skôr, ako keby ich stavala klasickými spôsobmi. Celkový výsledok tak mal byť pozitívny.

Sľuby o rýchlej výstavbe sa napokon nenaplnili a vláde sa nepodarilo udržať ani v limitoch ceny, ktorú sľubovala. Presnejšie, pôvodné odhady boli trikrát nižšie ako bude realita.

Tri balíky PPP
Dubná Skala - Turany, Turany - Hubová, Hubová - Ivachnová, Jánovce - Jablonov, Fričovce - Svinia.
  • Dĺžka: 75 kilometrov.
  • Cena: 7,8 miliardy eur*.

Úseky R 1: Nitra - Selenec,
Selenec - Beladice, Beladice - Tekovské Nemce.

  • Dĺžka: vyše 47 kilometrov.
  • Cena: 3, 5 miliardy eur*.

Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Lietavská Lúčka - Žilina a Višňové - Dubná Skala.

  • Dĺžka: zhruba 29 kilometrov.
  • Cena: 8,5 miliardy eur*.

* predpokladaná cena zaplatená zo štátneho rozpočtu za 30 rokov

Zdroj: sita, SME

V roku 2007 ministerstvo dopravy odhadovalo, že za PPP diaľnicu zaplatí počas 30 rokov od 150 do 225 miliard korún (5 až 7,5 miliardy eur). Nakoniec je suma za tri balíky PPP projektov, a teda za 150 kilometrov diaľnic, okolo 20 miliárd eur. Na predstavu, rozdiel je vo veľkosti ročných súčasných príjmov do štátneho rozpočtu.

Dôvody zdraženia

Na zmenu ceny podľa hovorcu ministerstva dopravy Stanislava Jurikoviča vplývalo viacero faktorov.

„Nie je možné v skratke vysvetliť všetky operácie potrebné na finančné uzatvorenie a ani dnes ešte nie sú jasné výsledky, pretože dva balíky sú ešte v procese rokovaní koncesionára s bankami," povedal. Financovanie diaľnic cez PPP projekty je podľa neho výhodnejšie: „Štát platí za 100­percentnú dostupnosť splácaných ciest," povedal

Ktoré daľnice budú najdrahšie? Odpovie Konštantín Čikovský.

„Zvýšenie ceny môže mať reálne dôvody," tvrdí Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank. „Nárast nákladov je v takomto prípade skôr v reálnom zdražení," povedal. Dôvodom môže byť podľa neho napríklad zvýšenie miezd stavbárov.

Analytik schvaľuje aj rozhodnutie ministerstva stavať diaľnice formou verejno-súkromného partnerstva. „PPP projekty sú v Európe všeobecne výraznejšie podporované ako klasické verejné zaobstarávanie. Vo väčšine takýchto projektov totiž nedochádza k omeškaniu stavby či výraznému predraženiu ceny," povedal.

Janiš: Toto nie je PPP

S názorom Dereníka nesúhlasí prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Vychádza pritom zo situácie v Českej republike a Maďarsku, kde mali s PPP projektmi podľa neho skôr negatívne skúsenosti. „Stavby sa tam dosť predražili a boli problémy s ich kvalitou. Výstavba diaľnic patrí k verejným službám a mala by sa realizovať štátom," povedal.

Či je zvýšenie predpokladanej sumy, ktorú budeme zo štátneho rozpočtu počas 30 rokov splácať, vysoké, alebo nie, však nekomentoval.

Takmer trojnásobné zvýšenie ceny splátok nie je podľa hlavného analytika Vladimíra Vaňa možné len na základe zmien na finančnom trhu. Tie boli podľa neho výrazné, ale „nepostačujú na vysvetlenie takej veľkej zmeny," povedal.

Financovanie cez štátny rozpočet a eurofondy vidí výhodnejšie aj opozičný poslanec Stanislav Janiš z SDKÚ. „Keď premiér Fico povedal, že budujú diaľnice tak rýchlo ako nikto iný, mal dodať, že budujú diaľnice tak draho ako nikto iný a zadlžujú budúce generácie tak ako nikto iný," povedal.

PPP projekty, ktoré robí vláda, podľa neho nie sú normálne projekty verejno-súkromného partnerstva. Nepovažuje za normálne, aby štát vybral koncesionára, ktorý nemá peniaze, aby mu ich štát zháňal, aby zháňal banky a ešte aj aby za časť projektu aj ručil.

Konkrétne zvýšenie ceny diaľničných kontraktov priniesol denník Pravda na príklade ceny za tretí balík PPP. V jeho prípade expertíza ministerstva výstavby z roku 2006 hovorí o tom, že najvyššia cena za výstavbu troch úsekov aj s tunelmi je 40 miliárd korún (asi 1,3 miliardy eur).

Ministerská expertíza pritom zvyčajne stanovuje cenový strop, ktorý nemožno prekročiť. Konečná cena stavby, ktorú si štát objednal od koncesionára, je o polovicu vyššia. Za stavbu má štát zaplatiť takmer dve miliardy eur.

Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií

Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.


Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006


Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".

Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest

Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005


„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."

Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006


Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 298
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 193
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 240
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 181
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 959
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 219
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 028
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 593
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 854
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 571

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Kmotrík sa posilňuje v susednom Česku. Kúpil tretiu najväčšiu sieť trafík

Za väčšinový podiel v tarfikovej sieti Valmont zaplatil približne 22 miliónov eur. V súťaži sa stretol so štyrmi uchádzačmi

Fica trápia dovážané potraviny, chce sa im venovať na summite V4

Pri testovaní najhoršie obstáli sladené nápoje, koreniny, syry, čaje a mäsové výrobky.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop