Palčák: Na cestách 1. triedy je potrebné platiť mýto

Keby sa na cestách prvej triedy neplatilo mýto, presunula by sa na ne nákladná doprava a jej intenzita by sa zvýšila, tvrdí generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.

BRATISLAVA. Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. so sídlom v Žiline Ľubomír Palčák považuje za potrebné, aby sa na cestách prvej triedy na Slovensku platilo mýto. Zdôvodňuje to tým, že keby cesty prvej triedy neboli spoplatnené, na niektorých úsekoch by sa na ňu presunula nákladná doprava a jej intenzita by sa zvýšila.

"S tým súvisí vysoký nárast nákladov na opravu a údržbu ciest, ako aj zhoršenie parametrov z pohľadu ekológie. V podmienkach Slovenska musia byť spoplatnené aj cesty prvej triedy. Ktoré cesty prvej triedy by mali byť spoplatnené, na to je potrebné mať analýzy konkrétnych úsekov. Predpokladám, že takúto analýzu niekto robil," povedal Palčák v rozhovore pre agentúru SITA.

Keby sa na cestách prvej triedy neplatilo mýto, zahraničné automobily by podľa riaditeľa žilinského ústavu ničili naše cesty.

Môžu ísť naokolo

"Nás by nemalo zaujímať, či sa zvýšia náklady zahraničným dopravcom, alebo nás budú obchádzať. Ak niekto straší, že nás bude obchádzať ťažká nákladná zahraničná doprava, hodnotím to ako prvý pozitívny dopad mýta," tvrdí Palčák.

Aj keby sa tým znížili výnosy z mýta, z dopravného pohľadu je to podľa neho regulačný nástroj. Myslí si, že tranzitná doprava sa nebude vyhýbať SR dramaticky a mýto ako systémový nástroj bude mať pozitívny dopad na zníženie intenzity nákladnej dopravy, čo sa mýtom aj sleduje.

"Pred zavedením mýta sme robili určité dopadové štúdie z pohľadu odklonu dopravy, napríklad na úseku Piešťany - Trnava. Pri nespoplatnení cesty prvej triedy by mohlo dôjsť k odklonu v tomto prípade až o 19 % a dokonca je tu aj predpokladaný nárast intenzít aj na cestách nižšej kategórie.

Z pohľadu intenzít, možných odklonov by sa musel prehodnotiť každý úsek, ale všeobecne sa dá predpokladať, že môže dôjsť k odklonom od 5 do 30 %," povedal ďalej Palčák. Cez Slovensko vedú významné cestné koridory sever - juh a východ - západ, pričom na tranzitnú dopravu u nás podľa odhadov pripadá 30 % až 40 %.

Naši potrebujú kompenzácie

Palčák priznáva, že väčší rozsah spoplatnenia ciest prvej triedy mýtom - ide asi o 40 % týchto ciest - má dopad najmä na domácich dopravcov. Podľa neho je potrebné zamerať sa skôr na rôzne kompenzačné opatrenia na zníženie vplyvu mýta.

"Mýto je systémový krok, lebo vznikajúce náklady sa vracajú späť do dopravy. Pri spotrebnej dani sa peniaze nevracajú tam, kde vznikajú. Z pohľadu kompenzačných nástrojov sa musia hľadať také, ktoré neodporujú európskym smerniciam. Nesmie dôjsť k diskriminácii domácich a zahraničných dopravcov, ale v našich štúdiách sme rozobrali určité možnosti," upozorňuje Palčák.

Únia autodopravcov Slovenska (UNAS), ktorá organizovala nedávne protestné akcie proti podmienkam fungovania mýta, žiada zníženie rozsahu ciest prvej triedy, na ktorých sa platí mýto, z terajších viac ako 1 400 kilometrov na 333 kilometrov.

Autodopravcovia chcú, aby sa mýto na týchto cestách platilo len tam, kde paralelne vedú diaľnice a rýchlostné cesty. Pre tranzitnú dopravu by mal byť podľa nich zakázaný vjazd na spoplatnené cesty prvej triedy. Autodopravcovia zároveň žiadajú rezort dopravy o pozastavenie výberu mýta do 30. apríla.

Česi mýto na cestách 1. triedy vyberajú len v malom

BRATISLAVA. V Českej republike pôvodne plánovali neskôr zaviesť výber mýta aj na okolo 1 300 kilometroch ciest prvej triedy. Od tohto zámeru však upustili, lebo mikrovlnný systém mýta by si vyžadoval postavenie veľkého množstva mýtnych brán. Bolo by to ekonomicky neúnosné, aj keď kraje stále volajú po rozšírení spoplatnenia aj na cesty nižšej kategórie.

"V druhej etape chceli v Českej republike zaviesť hybridný mýtny systém, ktorý by na cestách prvej triedy mal satelitnú funkciu a na diaľniciach by zostala mikrovlnná technológia," povedal ďalej pre agentúru SITA generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, a.s. v Žiline Ľubomír Palčák.

V Čechách sa mýto vyberá na diaľniciach a rýchlostných cestách, ako aj na zhruba 190 kilometroch ciest prvej triedy. "Majú vybudované základné ťahy diaľnic a cesty prvej triedy majú spoplatnené len na hraničné priechody a na niektorých malých úsekoch," uviedol Palčák.

Odpovedal tak na otázku, prečo sa v ČR na cestách prvej triedy platí mýto len v malom rozsahu a na Slovensku až na viac ako 1 400 kilometroch ciest prvej triedy, čo predstavuje približne 40 % siete ciest tejto kategórie.

V Čechách od začiatku tohto roka platia mýto aj automobily nad 3,5 tony, od roku 2007 ho platili len ťažké nákladné vozidlá nad 12 ton. Mýto sa vyberá na diaľniciach a rýchlostných cestách a zhruba na 190 kilometroch ciest prvej triedy.

Cesty prvej triedy, na rozdiel od Slovenska, nie sú mýtom spoplatnené, napríklad v Rakúsku a Nemecku. "Nemci si to môžu dovoliť, majú 12 tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Po zavedení mýta mali určité odklony nákladnej dopravy na cesty nižšej kategórie. Tiež uvažovali o rozšírení spoplatnenia ciest, ale nedošlo k politickej zhode a riešili to inými dopravnými riešeniami, ako sú zákazy prejazdov cez niektoré oblasti," poznamenal Palčák.

Aj na európskej úrovni sa však stále vedú rozhovory o väčšom rozsahu spoplatnenia. Na Slovensku by sa podľa neho zákazy prejazdov po cestách prvej triedy pre nákladnú dopravu nedali veľmi využiť pre nedostavanú diaľničnú sieť. Platí to v smere východ - západ, ale aj sever - juh.

SITA
Mýto by malo za 13 rokov vyniesť 4 miliardy eur

BRATISLAVA. Mýto by malo za trinásť rokov prevádzky v rokoch 2010 až 2022 vyniesť spolu okolo 4 mld. eur. Predpokladá to generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, a.s. v Žiline Ľubomír Palčák.

Očakávané príjmy z výberu mýta podľa neho vychádzajú z predpokladaného nárastu intenzity nákladnej dopravy v uvedenom období, ako aj z pribúdania ďalších úsekov diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktoré sa v nasledujúcich rokoch postavia.

"Predpokladané výnosy mýta v tomto roku sú reálne. Ak sa výraznejšie nezmení ekonomická situácia oproti súčasnosti z pohľadu krízy, alebo iných, zatiaľ nepredpokladaných vývojov, je tento výnos reálny," povedal Palčák pre agentúru SITA o plánovanom príjme z mýta v tomto roku vo výške 165 mil. eur.

Šéf žilinskej inštitúcie očakáva, že elektronický mýtny systém bude mať aj u nás veľmi vysokú ekonomickú návratnosť, podobne ako vo všetkých krajinách, kde mýtny systém funguje. Cestná doprava, aj keď v súčasnosti pre krízu tiež zaznamenáva pokles, má byť neskôr po skončení krízy jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví ekonomiky.

Spoločnosť SkyToll, a.s. má podľa zmluvy so štátnou Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS), a.s. o dodaní komplexnej služby elektronického výberu mýta z 13. januára 2009 prevádzkovať mýtny systém na Slovensku počas 13 rokov od roku 2010 do roku 2022. Zmluva však môže byť predĺžená o ďalších päť rokov.

Prevádzkovateľ počas tohto obdobia dostane z výberu mýta za výstavbu a prevádzku mýtneho systému vysúťaženú sumu 852 mil. eur. Z toho zhruba tretinu podľa odhadov predstavujú investičné náklady a dve tretiny samotná prevádzka mýtneho systému.

NDS má v tomto roku vyplatiť SkyToll-u 87,6 mil. eur, prvú splátku v objeme 7,3 mil. eur má poslať v marci. Podiel splácanej sumy na vybranom mýte sa má počas 13 rokov postupne znižovať z takmer 40 % na 12 %.

SITA

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  2. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  5. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  6. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  8. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  9. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  10. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 474
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 9 005
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 859
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 856
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 5 824
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 233
  7. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 115
  8. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 738
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 578
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 4 437

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

EKONOMIKA

Brusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

EK sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie.

Neprehliadnite tiež

Za žalúdočné problémy na dovolenke možno už čoskoro vysúdite peniaze

Nový typ nemajetkovej ujmy chcú do zákona dostať viacerí právnici a akademici.

Cigaretový gigant našiel spôsob, ako vybabrať s nechutnými obalmi

Spoločnosť Philip Morris začala distribuovať puzdrá na cigarety s logom Marlboro.

Akcionári Prima banky a Sberbank schválili zámer zlúčenia bánk, Sberbank zanikne v lete

Sberbank v posledných rokoch stagnuje, má nedostatočne efektívne vnútorné procesy a nízky počet klientov.

Brazílski baníci našli obrovský smaragd, váži 360 kíl

Na vyslobodenie kameňa vysokého 1,3 metra zo zeme bola potrebná ťažká technika.