BRATISLAVA. Riziku chudoby pre nízke príjmy podľa úradu čelilo na Slovensku 11 percent obyvateľov, čím sa SR spolu s Holandskom zaradila na druhé miesto rebríčka krajín najmenej ohrozených chudobou.
Spomedzi krajín EÚ bola hrozba chudoby nižšia iba v Českej republike, a to na úrovni 9 percent. Medzi krajiny s relatívne nízkym rizikom chudoby sa podľa Eurostatu ďalej zaradili Dánsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko a Švédsko (zhodne po 12 percent).
Najohrozenejší chudobou boli v roku 2008 podľa štatistického úradu EÚ naopak obyvatelia Lotyšska (26 percent), Rumunska (23 percent), Bulharska (21 percent) a Grécko spolu so Španielskom a Litvou (zhodne po 20 percent). Priemerný ukazovateľ rizika chudoby za celú 27-člennú EÚ predstavoval v roku 2008 17 percent.
V riziku chudoby je podľa metodiky Eurostatu každý, koho príjem po zohľadnení rôznych dávok nedosahuje 60 percent mediánového príjmu na jedného obyvateľa danej krajiny.
Medián je hodnota, ktorá rozdeľuje obyvateľstvo na dve početne rovnaké časti. Štatistický úrad EÚ upozornil, že miera rizika chudoby je relatívny ukazovateľ a definície chudoby sa v jednotlivých členských štátoch únie výrazne odlišujú.
Čo sľúbili: Vláda Slovenskej republiky všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako sociálneho štátu... Prioritou vlády bude čo najefektívnejšie znižovať mieru chudoby obyvateľov, ktorá je spomedzi štátov Európskej únie jedna z najvyšších.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Boj s chudobou medzi úlohy vlády patrí. Budovanie sociálneho štátu na úkor slobodného trhu však môže viesť k pomalšiemu rastu životnej úrovne. Faktom tiež je, že predvolebná rétorika označujúca Slovensko za krajinu s najväčšou chudobou v EÚ bola nepravdivá.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2005 až 2007 síce klesol podiel ľudí ohrozených chudobou z 13% na 11%, v roku 2008 sa však pozitívny vývoj zastavil. Situácia sa zhoršila pre znevýhodnené skupiny, keď stúpol podiel ohrozených dôchodcov aj nezamestnaných. Sila štátu meraná podielom verejných výdavkov na HDP za súčasnej vlády klesla na najnižšiu úroveň v EÚ. Rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane výdavkov na sociálnu inklúziu ani v jednom z rozpočtov súčasnej vlády nedosiahol v pomere k HDP úroveň z roku 2006.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak naši dôchodcovia desaťročia poctivo platili dane a tvorili hodnoty a dnes sú vystavení životným podmienkam na hranici ľudskej dôstojnosti?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Myšlienka sľubu je dobrá, vzhľadom na obmedzené zdroje v štátnom rozpočte by však pomoc štátu bolo dobré poskytnúť skôr mladým rodinám s deťmi a nezamestnaným, ktorí sú ohrození chudobou viac ako dôchodcovia. Faktom tiež je, že vláda nemá peniaze na vyššie dôchodky. Buď zvýši dane alebo narastie deficit verejných financií. Oboje zaťaží našu ekonomiku.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Od roku 2006 vzrástol podiel dôchodcov ohrozených chudobou z 8 na 10%. Relatívna výška dôchodkov (teda pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve) sa dostala za súčasnej vlády na najnižšiu úroveň v existencii samostatnej SR, a to aj po započítaní vianočných príspevkov.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: My považujeme minimálnu mzdu za dôležitý inštitút boja proti chudobe... Náš cieľ je jasný: Dosiahnuť v určitom horizonte takú výšku minimálnej mzdy, ktorá bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve.
Zdroj: Robert Fico, predseda vlády, SME 2.10.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Vysoká minimálna mzda je problémom pri zamestnávaní najmä slabšie kvalifikovaných ľudí s nižším príjmom. Bráni totiž vzniku menej platených pracovných miest.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Pri minimálnej mzde 308 eur a priemernej mzde 767 eur dosahuje minimálny zárobok v roku 2010 iba 40% priemerného. V roku 2006 to bolo 41%.
Zdroj: INEKO