BRATISLAVA. S odstupom viac ako jedného roka sa dá už dnes hodnotiť zavedenie eura na Slovensku ako projekt, ktorý sa uskutočnil hladko, bezproblémovo a aj podľa hodnotenia Európskej komisie (EK) priam učebnicovo. Na euro a jeho uvedenie, ako povedal pre TASR bývalý splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura Igor Barát, môžu byť Slováci naozaj pyšní.
"Pri zavedení eura Slovensko získalo viacero prvenstiev, ktoré nám už nikto nevezme. Jednak je to najsilnejšia podpora verejnosti novej mene a takisto je to podpora, ktorá na Slovensku ako v prvej krajine zo 16 štátov eurozóny po zavedení stúpla, čím sme naozaj unikátnou krajinou," pripomenul Barát.
Dnes, s odstupom času, je zaujímavé sledovať aj cenový vývoj a hodnotenie ľudí po zavedení eura. Jeden z najväčších problémov, ktorý prípravný štáb počas informačnej kampane a počas diskusií s občanmi v roku 2008 mal, boli veľmi silné obavy z toho, že euro na Slovensku prinesie zvýšenie cien. Veľmi často si ľudia nedali vysvetliť, že neexistuje priama súvislosť medzi zmenou meny a vývojom cien, spomína bývalý splnomocnenec.
SR je dnes prvá krajina, v ktorej ceny po zavedení eura pomerne výrazne klesli. "Samozrejme, uvedomujeme si, že to nie je spôsobené zavedením eura, ale že to spôsobili externé faktory, predovšetkým globálna kríza a podobne. Práve tento vývoj je dôkazom toho, čo sme celý čas hovorili, že ak sa ceny posunú jedným alebo druhým smerom, nebude to v dôsledku zavedenia eura," zdôraznil Barát.
S odstupom mnohých rokov, keď sa budú tieto procesy vyhodnocovať a porovnávať jednotlivé krajiny, tak Slovensko tam bude už navždy figurovať ako krajina, v ktorej po zavedení eura úroveň spotrebiteľských cien alebo dynamika inflácie klesli.
V súčasnosti, keď celá planéta je zmietaná hospodárskou a finančnou krízou, je veľmi ťažké zodpovedne vyhodnotiť, čo nám euro vzalo a čo dalo.
Barát je presvedčený, že aj keď prišli určité nevýhody spojené napríklad so silným kurzovým ohrozením alebo dočasným znížením konkurencieschopnosti Slovenska v dôsledku silného kurzu eura voči ostatným menám, najmä v okolitých krajinách s národnými menami, tak jednoznačné výhody napríklad v stabilite takej malej otvorenej ekonomiky, akou je slovenská, v strednodobom alebo dlhodobom horizonte jednoznačne prevyšujú nad nevýhodami.
BRATISLAVA. Euro je najväčšou konkurenčnou výhodou pre Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne. Prináša totiž stabilitu výmenného kurzu, ktorá nie je vlastná ostatným lokálnym menám. Výrazné kurzové výkyvy pritom neprospievajú podnikateľskému prostrediu, zhodujú sa analytici oslovení TASR.
"Práve vysoká kolísavosť mien okolitých krajín môže byť určitým symbolom nestability a teda negatívom v očiach investorov pri rozhodovaní sa o vstupe do danej krajiny," argumentuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Ak by naďalej existovala, slovenskú korunu by podľa nej v priebehu vlaňajška s najväčšou pravdepodobnosťou postihol rovnaký osud ako meny ostatných krajín V4 a jej kurz voči euru by sa len sotva nachádzal na takej silnej úrovni ako 30,1260 SKK/EUR pri konverzii.
Sadovská pripúšťa, že krajinám, v ktorých export patrí medzi hlavných ťahúňov rastu ekonomiky, prináša oslabovanie domácej meny vo všeobecnosti určitú výhodu pri vyvážaní domácich výrobkov do zahraničia a lacnejší vývoz by tak mohol byť v čase hospodárskej krízy určitou konkurenčnou výhodou.
"Na druhej strane, práve pri globálnom poklese dopytu ako počas aktuálnej krízy nie je potrebné tomuto efektu pripisovať až takú významnú váhu, a preto ani Slovensku nemusí byť za pravdepodobne oslabujúcou sa korunou až tak ľúto," pripomína.
Za konkurenčnú výhodu Slovenska oproti okolitým krajinám považuje spoločnú európsku menu aj analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. "Podnikateľom z eurozóny pri investíciách v inej eurom platiacej krajine odpadajú náklady na menovú konverziu, zaniká im kurzové riziko či náklady na prípadné zabezpečenie sa proti kurzovému riziku," vysvetľuje.
Po vstupe do eurozóny sa však Slovensko podľa nej musí venovať ďalším aktivitám na zvyšovanie atraktivity pre investorov.
"Medzi nevýhody slovenského podnikateľského prostredia patrí vymáhateľnosť práva a prieťahy v súdnych konaniach. Slovenský daňový systém je v porovnaní s inými krajinami OECD časovo náročnejší na spracovanie a vedenie agendy, takisto podnikateľov trápi vysoké odvodové zaťaženie," približuje Valachyová.
Podľa Mareka Gábriša z ČSOB bude v budúcnosti dôležité udržať a ďalej zvyšovať flexibilitu trhu práce a zachovať atraktívne daňové a odvodové prostredie, prípadne spraviť poriadok v odvodoch. Pre východnejšie regióny Slovenska hovorí lacnejšia pracovná sila aj nižšie ceny aktív, proti nim naopak horšia dostupnosť z pohľadu infraštruktúry.
"Stav verejných financií bude samozrejme tiež v centre pozornosti, aby vysoké deficity a nárast dlhu neviedli k destabilizácii celkového ekonomického prostredia, ako sme to v posledných mesiacoch sledovali v Maďarsku či Grécku," dodáva ekonóm.