Agentúrnu správu sme o 19:30 zamenili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Vláda chce sprehľadniť poplatky bánk. Zákonom, ktorý v stredu schválila, im prikáže ponúkať klientom jeden rovnaký balík služieb.
Ľudom sa tak má uľahčiť porovnávanie, lebo ponuka bankových služieb je bohatá a neprehľadná. Ministerstvo financií ho nazvalo základným bankovým produktom. Jeho cenu si majú určiť samotné banky.
Čo zahŕňa základný bankový produkt
- zriadenie bežného účtu,
- neobmedzený počet platobných transakcií cez elektronické bankovníctvo v mene euro v krajinách európskeho hospodárskeho priestoru,
- neobmedzený počet platobných operácií kartou (platby kartou a výbery z bankomatu) v krajinách európskeho hospodárskeho priestoru,
- najmenej 36 platobných transakcií ročne v pobočkách banky,
- medzinárodnú platobnú kartu.
Štruktúru produktu ministerstvo nekonzultovalo s Národnou bankou a možnosť pripomienkovať ho nedostali ani banky.
Vláda totiž novelizovala zákon o bankách narýchlo v stredu ako dodatok k zákonu o spotrebiteľských úveroch. Dodatok sa dostal bankám do rúk až deň pred rokovaním vlády. Ak prejde aj v parlamente, mal by platiť od 11. júna tohto roku, teda ešte pred voľbami.
Novoročná šarvátka
Banky protestujú. „Už nie prvýkrát sa stretávame s tým, že vláda nedodržuje riadny legislatívny proces, porušuje ho zrýchleným konaním. Považujeme to za veľmi nešťastné," povedal šéf Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida, generálny riaditeľ Tatra banky.
Štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír tvrdí, že o myšlienke zaviesť takýto produkt vedeli šéfovia bánk už od jesene minulého roka. „Máme pred sebou iba dve riadne parlamentné schôdze, preto sme sa ponáhľali, aby sme stihli termín," vysvetlil skrátené legislatívne konanie.
„Tento zákon dokazuje, že sa zvolebnieva a hľadá sa vnútorný nepriateľ," povedal viceprezident asociácie Imrich Béreš. Asociácia sa chce obrátiť na zástupcu Európskej komisie, aby jej odporučili postup. „Stále je tu Ústavný súd, pokiaľ zákon prejde v takejto forme," vraví Béreš.
Počiatkove základy sú ako hotový dom, tvrdí Ivan Štulajter.
Kažimír označil reakciu bankovej asociácie za hysterickú. „Keďže reagovali jazykom poštípaného hadom, nás to utvrdzuje v tom, že sme trafili do čierneho."
Ministerstvo financií hovorí, že sa pri tvorbe zákona nechalo inšpirovať obdobným produktom v Belgicku.
Tamojšie banky majú od roku 2003 v ponuke jeden balík povinne a v roku 2007 bol stanovený aj jednotný ročný poplatok 12,80 eura. Môže sa upravovať o infláciu.
No z hľadiska transakcií, ktoré obsahuje, je podstatne skromnejší ako ten z dielne slovenského ministerstva financií. Slovenský základný balík má napríklad zahŕňať neobmedzený počet elektronických transakcií či neobmedzený počet transakcií kartou v európskom hospodárskom priestore vrátane výberov z bankomatu.
„Toto je diamantový balík, je to RollsRoyce. Takýto balík dnes nemá nikto na Slovensku a myslím si, že ani v Európe," zhodnotil jeho štruktúru viceprezident bankovej asociácie Jozef Barta, inak šéf UniCredit Bank.
Diskusia hoci na poslednú chvíľu je ešte stále možná. Štátny tajomník Kažimír ju pripúšťa „v niektorých technických detailoch".
Vláda necháva určenie ceny balíka na bankách. „Zamýšľali sme sa, ako by sme ten balík ocenili. Mne tovychádza na 50 eur, 100 eur mesačne. Náklady, ktoré si platia banky medzi sebou za výbery v zahraničí, sú enormné," povedal Barta.
Bankári preto tvrdia, že toto je zo strany vlády len prvý krok. „Obávame sa toho druhého, a tým je cenová regulácia," povedal Barta. Banky by v takom prípade preniesli zvýšené náklady na klienta cez iné produkty.
Kažimír reguláciu odmietol: „My v žiadnom prípade nechceme diktovať ceny."
Cieľom sú „laickí" klienti
Belgický balík je určený sociálne slabším vrstvám, ktoré majú majetok nižší ako 6000 eur. Rovnako nemôžu mať od banky vyššiu pôžičku ako 6000 eur. Tento produkt na rozdiel od slovenského zahŕňa podstatne menej transakcií.
Ministerstvo financií nevedelo vysvetliť, pre akú skupinu bankových klientov zostrojilo svoj základný produkt. Kažimír povedal len toľko, že je to „balík pre laických klientov". Z toho potom napríklad vyplýva, že priemerný „laický" klient robí veľké množstvo výberov hotovosti z bankomatov v zahraničí.
„Pokiaľ sú súčasťou navrhnutého balíka služby, ktoré klient v praxi nevyužíva, zbytočne ich v balíku preplatí," hovorí analytik internetového portálu www.financnahitparada.sk Maroš Ovčarik. Naopak, ak mu niektoré služby chýbajú, musí si „univerzálny" balík aj tak porovnávať s ostatnými balíkmi bánk.
Dôvod, prečo vláda narýchlo schválila novú povinnosť pre banky, môže byť aj iná. „Pred dvoma mesiacmi sám som varoval bankový sektor v oblasti úrokového diferenciálu. Toto je jedna z odpovedí," vyhlásil Kažimír.
Kažimír tiež naznačil, že môže ísť aj o potrestanie bánk za to, že majú príliš veľké rozpätie medzi úrokmi za vklady a úvery.
Čo sľúbili: Chaos v legislatíve a tzv. nepriame novely zákonov (keď novela niektorého zákona sa dotýka iného zákona, ktorý priamo novelizovaný nie je), spôsobujú nepriehľadnosť prijímaných a menených zákonov (...) SNS je za riadny legislatívny proces, tzv. nepriame novely v legislatíve je možné použiť len výnimočne a pokiaľ ide o zmenu kódexov alebo aj iných dôležitých zákonov, ich zmenu nepriamymi novelami je nutné vylúčiť.
Zdroj: Volebný program SNS
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Nepriame novely zákonov spôsobujú, že sa v legislatíve ťažko orientuje. Tiež môžu znížiť kvalitu zákonov, keďže sú do Národnej rady predkladané až v druhom čítaní, čím výrazne skracujú čas na pripomienkové konanie, ktorého cieľom je práve odstránenie nedostakov predkladaných zákonov.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS) sa v decembri 2009 pokúsil presadiť novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá by znemožnila používanie nepriamych noviel. Novelu podporil jediný koaličný poslanec Michal Lukša (SMER-SD). Poslanci vládnej koalície, vrátane poslancov SNS, opakovane nepriamo novelizovali, aj zákony v kompetencii ministrov za SNS.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Vláda SR zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania (...) (Vláda si kladie za cieľ) garantovať stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Kvalitnejšie podnikateľské prostredie vedie k vyššiemu hospodárskemu rastu, vyššej zamestnanosti a životnej úrovni v celej krajine.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prijatím eura od 1. januára 2009 vláda prispela k stabilite a predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Vo svetových i domácich rebríčkoch sa však situácia skôr zhoršuje. Slovensko si oproti roku 2005 pohoršilo v hodnoteniach Doing Business Svetovej Banky, Indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, Indexu ekonomickej slobody World Heritage Foundation i slovenského Indexu podnikateľského prostredia.
Zdroj: INEKO
