LONDYN. Podľa ratingovej agentúry Fitch Ratings predstavuje táto závislosť nebezpečenstvo ohrozujúce finančnú stabilitu regiónu.
"Tento problém sa dá rýchlo vyriešiť tak, že sprísnite reguláciu a pre banky znížite atraktivitu úverov v zahraničných," uviedol londýnsky analytik Fitch Michael Steinbarth. "Stále však budete musieť ponúkať lokálnej ekonomike nejaký druh úverov." A keďže "úvery denominované v lokálnych menách sú príliš vysoko úročené na to, aby boli dostupné, predpokladáme, že v krátkodobom horizonte neexistuje riešenie".
Východoeurópske banky a ich materské spoločnosti z Rakúska, Nemecka a Švédska zaznamenali vlani prudký nárast nesplácaných úverov. Oslabenie poľského zlotého, maďarského forintu a rumunského lei totiž mnohým domácnostiam predražilo splácanie ich úverov. Objem zlyhaných úverov sa výrazne zvýšil z dôvodu nárastu nákladov na ich splácanie a Medzinárodný menový fond (MMF) musel Maďarsku, Rumunsku, Lotyšsku a Ukrajine poskytnúť záchranné úverové programy na financovanie ich zahraničných dlhov.
V Lotyšsku podiel úverov denominovaných v zahraničných menách domácnostiam a firmám predstavuje až 91 % z celkového objemu úverov a v Estónsku 86,5 %, ako vyplýva z údajov agentúry Fitch z konca júna 2009. V Maďarsku podiel zahraničných úverov predstavuje 63,9 % a v Poľsku 34,9 %.
Vlády, regulačné úrady a medzinárodné finančné inštitúcie, ako je napríklad MMF, hľadajú spôsoby, ako znížiť závislosť regiónu od zahraničného financovania. Nerozvinuté finančné trhy, nízke úroky na vklady a vysoké lokálne úrokové sadzby boli počas rokov boomu, kedy priemerná ročná miera rastu ekonomiky regiónu predstavovala 5 %, príčinami prudkého zvyšovania objemu úverov denominovaných v zahraničných menách, tvrdí Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR).
Kľúčový úrok v eurozóne je aktuálne na 1 % a vo Švajčiarsku na 0,25 %. Naopak, maďarská základná úroková sadzba je na úrovni 6,25 % a poľská 3,5 %. Najvyšší kľúčový úrok v rámci Európskej únie má so 7,5 % Rumunsko.
Štrukturálne nedostatky ekonomík regiónu a ich bankových systémov, ktoré stimulovali nárast úverov denominovaných v zahraničných menách, podľa Steinbartha nemiznú. Predpokladá, že zahraničné úvery budú mať naďalej negatívny vplyv na kvalitu aktív bánk regiónu, pokiaľ sa úverové inštitúty nezbavia úverov, ktoré sa nahromadili počas rokov boomu. Tieto však často zahŕňajú napríklad 30-ročné hypotéky.
Banky sú už pri udeľovaní úverov obozretnejšie a regulácia príliš reštriktívna, čo utlmí rast týchto ekonomík. "Odstránenie štrukturálnych nerovnovážností týchto ekonomík potrvá nejaký čas," myslí si Steinbarth. "Niektoré z týchto ekonomík majú pomerne veľké schodky bežného účtu platobnej bilancie a ich hospodárske politiky to budú musieť začať riešiť."
Rýchle prijatie eura by vyriešilo problém úverov denominovaných v zahraničných menách, keďže by odstránilo riziká spojené s kolísaním výmenných kurzov. Avšak svetová hospodárska kríza to oddialila. "Prijatie eura v niektorých krajinách sa posunulo o tri až štyri roky," myslí si Steinbarth.
Forint, zlotý a lei patrili v prvej polovici roka 2009 k menám, ktoré najviac oslabili voči euru a doláru. Odvtedy sa ich kurzy síce opäť zvýšili, napríklad zlotý si voči euru polepšil o 5,6 %, stále sú volatilné, čo podkopáva hospodársku a finančnú stabilitu daných krajín.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
