BRATISLAVA. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek verí, že v roku 2010 sa SR podarí stabilizovať aj situáciu v oblasti nezamestnanosti.
"Makroekonomické skúsenosti však hovoria, že pokiaľ národné hospodárstvo nezačne stúpať o minimálne 4 % HDP, dovtedy bude stále pokračovať úbytok pracovných miest," uviedol v rozhovore pre TASR minister.
"My predpokladáme, že pokiaľ dôjde k stabilizácii a rastu národných ekonomík v EÚ, zastaví sa aj tento fenomén nezamestnanosti. To, či sa nám to podarí zastaviť v roku 2010 alebo aspoň zmierniť, alebo tento fenomén bude pokračovať ešte možno ďalšie dva roky, je dnes ťažko povedať," pokračoval.
Minister hospodárstva si osobne myslí, že prílev nových pracovných miest by už určite mal z celoeurópskeho hľadiska nastať v roku 2013.
"U slovenského podnikateľského prostredia sme sa pri podpore nárastu zamestnanosti sústredili na pozývanie nových investorov na územie SR, aby sme aspoň prostredníctvom súkromného zahraničného kapitálu vedeli vytvárať nové pracovné miesta," avizoval.
Celá svetová kríza prechádza podľa jeho slov zatiaľ tromi fázami. "Najprv to bola finančná kríza a strata dôvery investorov voči finančným inštitúciám. Táto strata dôvery znamenala zníženie investícií, sťahovanie obežných prostriedkov z finančných inštitúcií, čím sa prestali tvoriť nové hodnoty," konštatoval. Investori podľa neho jednoducho z obavy, aby neprišlo k stratám ich prostriedkov vo finančných inštitúciách, stiahli ich na vlastné účty a odmietli ďalej dávať k dispozícii finančným inštitúciám.
Táto nedôvera voči finančným inštitúciám sa prejavila v hospodárskej kríze tým, že sa z trhu stiahli obežné prostriedky, čo zároveň znamenalo, že sa znížila spotreba.
"Tým, že sa znížila spotreba, znížila sa aj výroba a nastúpil fenomén nezamestnanosti, lebo podniky jednoducho pri zníženom odbyte museli redukovať aj svoje pracovné miesta. Bohužiaľ, strata dôvery voči finančným inštitúciám a zníženie spotreby znamená zároveň sociálnu krízu," uviedol.
Tretia fáza krízy, ktorá podľa Jahnátka momentálne nastupuje, je postrachom pre všetky vlády, najmä v Európskej únii. EÚ je totiž ako celok veľmi ohrozená, lebo 60 % produkcie členských štátov je určených na export mimo jej teritória. "Skutočne znížený odbyt dnes znamená pokračovanie zvyšovania nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch, vrátane SR," dodal šéf rezortu hospodárstva.
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskej únii?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená... tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podľa väčšiny z nich však môžu mať konkrétne kroky vlády skôr opačný efekt. Príkladom je novela Zákonníka práce, pokles výdavkov na vzdelanie a vedu/výskum v pomere k HDP, alebo deklarovaný útok na reformy, ktoré naštartovali rast zamestnanosti.
Aká je realita? V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať a zamestnanosť klesať, čo bolo najmä dôsledkom krízy.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Zaručí sa nárok na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej doby.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Povinnosť zamestnávateľov poskytnúť zamestnancom odstupné a tiež výpovednú lehotu komplikuje prepúšťanie, čo môže zamestnávateľov odradiť od najímania nových zamestnancov. Tým by tento krok pôsobil proti znižovaniu nezamestnanosti.
Aká je realita? Sľub bol splnený. Vláda presadila novelu Zákonníka práce, ktorá zaviedla súbeh vyplácania odstupného súčasne s čerpaním výpovednej lehoty pri prepustení zamestnanca z organizačných dôvodov.
Zdroj: INEKO