BRATISLAVA. Povedal pre TASR hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
"Prvou z nich je vývoj v zámorí a v eurozóne po odznení efektov, ktoré stimulovali ekonomiku, ako bolo napríklad šrotovné. Zopakovanie hospodárskeho oslabenia, ale aj s tým súvisiace hrozby pre svetové akciové trhy, patria medzi hlavné neistoty externého prostredia, od ktorého sú malé a otvorené ekonomiky, ako Slovensko, bytostne závislé," zdôraznil Vaňo.
Vďaka oživeniu externého dopytu v eurozóne a prijatiu eura, ktoré prispelo k získaniu dôležitých investícií, sú vyhliadky na mierne oživenie hospodárskeho rastu Slovenska v roku 2010 priaznivé. "Faktom však ostáva, že mierne tempo hospodárskeho rastu možno v ekonomikách, akou je Slovensko, dosiahnuť aj cestou zvýšenia produktivity práce. Medziročne pozitívne čísla ekonomického rastu, ak sú mierne, preto nie sú zárukou tvorby nových pracovných miest," upozornil Vaňo.
Preto ďalším dôležitým a sledovaným ukazovateľom budú na Slovensku štatistiky o vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti. Vaňo očakáva, že sa aj v tomto roku ukáže posun medzi vývojom reálnej ekonomiky a trhu práce. "Keď sme na Slovensku zažili ostatnú recesiu v roku 1999, miera registrovanej nezamestnanosti kulminovala až v januári 2001 na úrovni takmer 20 %. Hoci možno očakávať priaznivé makročísla, napätie na trhu práce sa v tomto roku neskončí," konštatoval Vaňo.
Poslednou mimoriadne sledovanou udalosťou v roku 2010 bude plnenie príjmov štátneho rozpočtu a zámeru konsolidovať verejné financie na úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa Vaňa príklady Maďarska či Grécka ukazujú, že znovunastolenie rozpočtovej disciplíny je v prvom rade vo vlastnom záujme Slovenska. "Otázkou preto nie je, či konsolidovať, teda znižovať deficit štátneho rozpočtu, ale na výber je len možnosť konsolidácie včas a vo vlastnej réžii, spravidla aj menej bolestivo, alebo až keď už je neskoro, na základe požiadaviek externých záchrancov a spravidla aj bolestivejšie," vyhlásil Vaňo.
Na rozdiel od roku 2009 bude plánovaný schodok na úrovni 5,5 % HDP vnímaný ako tvrdý rozpočtový strop. Pokiaľ by sa v roku 2010 vývoj verejných financií odchýlil od schváleného plánu, bude si to vyžadovať včasné a účinné opatrenia. "V takom prípade nie je vylúčené ani zvyšovanie daní. Skúsenosť viacerých krajín, vrátane susedného Maďarska, v roku 2009 ukázala, že najúčinnejším a relatívne flexibilným príjmovým opatrením na ozdravenie verejných financií je zmena nepriamych daní, DPH a spotrebných daní," uzavrel Vaňo.
