Šramko: Opozícia chcela vtiahnuť NBS do politického boja

Ivan Šramko po piatich rokoch odchádza z postu guvernéra Národnej banky. Nechce vraj pokračovať v prostredí, kde opozícia opakovane spochybňuje nezávislosť NBS od vlády.

(Zdroj: TASR)

Ivan Šramko po piatich rokoch odchádza z postu guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). Predovšetkým opoziční predstavitelia sa podľa neho v posledných rokoch snažili zatiahnuť centrálnu banku do politického boja, pričom opakovane spochybňovali jej nezávislosť na vláde. V takejto atmosfére Šramko už podľa vlastných slov nemá záujem ďalej pokračovať vo funkcii guvernéra. O tom, ale aj o zavedení eura, boji s krízou a výsledkoch inštitúcie pod jeho vedením hovorí Šramko.

Začnime aktuálnou témou. Nedávno sa rozhodovalo o obsadení postu guvernéra NBS na nové päťročné funkčné obdobie. Novela zákona o centrálnej banke umožnila kandidovať aj Vám, Vy ste podľa vlastných slov takúto ponuku aj dostali, ale neprijali ste ju. Prečo?

Sú dva zásadné dôvody, prečo som ju neprijal. Po prvé, som presvedčený, že takúto nepolitickú funkciu by mali zastávať tí, ktorí majú širšiu politickú podporu. Znamená to podporu nielen jednej strany alebo koalície, ale mali by byť akceptovaní a rešpektovaní aj opozíciou. Tak som začal pôsobiť v pozícii viceguvernéra v roku 2002 a v roku 2005 v pozícii guvernéra. Moje pokračovanie v pozícii guvernéra som videl len v tom prípade, ak by takáto podpora pokračovala.

Druhý dôvod je ten, že posledné tri roky som vnímal, že niektorí, najmä opoziční politici na čele s Ivanom Miklošom (podpredseda SDKÚ-DS, pozn. TASR), nerešpektovali zákon o NBS, snažili sa zatiahnuť NBS do politického boja, v mnohých vyjadreniach sa správali mimoriadne nekorektne. Vyžadovali od centrálnej banky stanoviská k témam, ku ktorým jej vyjadrovať sa neprislúcha a ktoré jej nevyplývajú zo zákona. Pritom úplne ignorovali verejne dostupné stanoviská NBS, ktoré som prezentoval, alebo boli uvádzané inými verejne dostupnými komunikačnými cestami.

Na základe týchto nezmyslov robili závery o jej závislosti, či nezávislosti, odbornosti a podobne. Nerešpektovali ani tie časti zákona, ktoré hovoria, že nikto nesmie ovplyvňovať činnosť guvernéra. Vzhľadom na to, že títo páni stratili schopnosť objektívne hodnotiť a takéto správanie by pokračovalo aj ďalej, v takomto prostredí o funkciu guvernéra nemám záujem.

NBS dokazovala svojou každodennou činnosťou, že je nezávislá inštitúcia a odborne na vysokej úrovni, guvernér sa nedá od činnosti celej banky oddeliť. Dôležité je, aby človek ukázal charakter a dôstojnosť. Nezmysly, ktoré odzneli v súvislosti s poslaneckou novelou zákona o NBS, o mojej servilnosti, komplote proti občanom a pod., plne potvrdili správnosť môjho rozhodnutia.

Spomínali ste opakovanú kritiku zo strany opozície na adresu nezávislosti NBS. Ako zo svojho pohľadu vnímate, aj pri Vašich skúsenostiach zo zahraničia, postavenie centrálnej banky v spoločnosti, jej prípadné vymedzovanie sa alebo komentovanie krokov vlády?

To, ako sa títo páni správali, nemá v histórii Slovenska obdobu. Spomínaná kritika bola neodborná, účelová a absolútne nerešpektovala zákon o NBS. Zákon nedovoľuje takýto spôsob nátlaku - napríklad k čomu sa má a k čomu nemá vyjadrovať centrálna banka. Centrálna banka sa má vyjadrovať k zákonom, ktoré súvisia s jej pôsobnosťou, to je jasne uvedené v zákone. Boli sme však kritizovaní za veci, ktoré nijako s činnosťou centrálnej banky nesúvisia.

Nikdy som nepočul hodnotenie toho, čo robíme, či už v oblasti menovej politiky, platobného styku, finančnej stability a dohľadu, či správy rezerv. Teda tých funkcií, pre ktoré centrálna banka existuje. Vytvárala sa tu atmosféra, ako keby guvernér alebo inštitúcia mali byť principiálnymi kritikmi vlády. Zákon je však postavený inak a pripravovali ho práve tí, ktorí to potom kritizovali. Pre mňa to boli úplne nedôveryhodné vyjadrenia. V centrálnej banke pôsobím od roku 2002 a viem, ako sa súčasní kritici správali, keď boli pri moci, ako im prekážali stanoviská z NBS.

Nátlak som vnímal ako snahu podriadiť NBS, aby sa správala podľa predstáv politikov. Myslím si, že je to nepochopenie funkcie centrálnych bánk a toho, ako sa štandardne správajú. Centrálne banky vo vyspelých krajinách komunikujú iným, špecifickým spôsobom a prezentujú svoje stanoviská inak, nie podľa želaní politikov. Žiadny guvernér nerobí zo svojich stanovísk verejné divadlo. Osobne som sa verejne vyjadroval aj ku všetkým tým témam, pri ktorých sa niektorí opoziční poslanci tvárili, že ich nepočuli.

Tie vyjadrenia sú dostatočne známe, odzneli mnohokrát. Je pravdou, že diskusia, ktorá v poslednom čase odznela aj v médiách o tom, čo je vôbec centrálna banka, ako má komunikovať, bola aspoň na niečo dobrá. Niektoré médiá si konečne začali všímať naše štandardné komunikačné kanály, či už je to Správa o vývoji finančných trhov, Správa o finančnej stabilite, o makroekonomickom prostredí alebo odborný časopis Biatec.

Novým guvernérom NBS sa nakoniec stane Jozef Makúch, Váš kolega z bankovej rady, ako hodnotíte tento výber?

Pán Makúch má určite predpoklady na to, aby zabezpečil v centrálnej banke kontinuitu. Je členom bankovej rady, pôsobí v NBS veľa rokov. Pracoval v NBS aj v 90-tych rokoch, dobre pozná finančný trh. Vo svojej pozícii získal aj medzinárodné skúsenosti, vo svojej kompetencii má aj tú časť finančného trhu, kde dnes vznikajú nové regulačné štruktúry. Má predpoklady na to, aby bol nezávislým guvernérom, aby sa nenechal ovplyvňovať politikmi.

Musím však povedať, že som bol smutný z toho, čo odznelo pri jeho voľbe, pretože to bol pre mňa dôkaz, že som správanie niektorých politikov odhadol dobre. Verejnými vyjadreniami bol už na neho robený nátlak tým, čo by mal ako budúci guvernér komentovať, ako by to mal komentovať. Z tohto kontextu je zrejmé, že pokiaľ to nebude robiť tak, ako si to predstavujú niektorí poslanci z opozície, bude označovaný ako nie nezávislý a podobne. To je smutné a treba ich len vyzvať, aby rešpektovali zákon a aby v tomto smere nerobili na neho nátlak. Ešte nie je do funkcie ani menovaný a už sme si mohli vypočuť viac neprijateľných vyjadrení.

Môžete už prezradiť, kde budete pôsobiť po skončení svojho pôsobenia v NBS?

Zatiaľ nie, ešte by som si to nechal pre seba.

Päť rokov ste pôsobili v jednej z najvýznamnejších pozícii v krajine. Ako hodnotíte toto obdobie, aké najvýznamnejšie udalosti z tohto obdobia by ste vyzdvihli?

To obdobie hodnotím veľmi pozitívne. Na jednej strane som ja osobne v pozícii guvernéra dosiahol maximálny vrchol, aký je možné v bankovom sektore na Slovensku dosiahnuť. Čo má pre mňa ešte mimoriadnu hodnotu, bolo moje pôsobenie v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky.

Dostal som významné medzinárodné ocenenia, samozrejme patria celej inštitúcii a jej odborným pracovníkom. Predovšetkým zavedenie eura ako veľmi komplexný proces bol najvýznamnejšou udalosťou posledných piatich rokov a veľkým úspechom. Dokázali sme vo veľmi ťažkých podmienkach splniť maastrichtské kritériá, aj počas pôsobenia v kurzovom mechanizme ERM 2 sa pri menovej politike ukázalo, že sú u nás veľké vedomosti a skúsenosti.

Týmto obdobím sme prešli veľmi úspešne. Boli sme aktívni aj na trhu, aj v menovej politike, takže sme dokázali prejsť tým obdobím tak, aby slovenská ekonomika dokázala splniť požadované podmienky a aby do budúcnosti mohla vyťažiť zo stability, ktorú euro prinesie.

Druhú oblasť, ktorú by som spomenul, je finančná stabilita a dohľad nad finančným trhom. Slovensko je jednou z mála krajín, kde vláda po vzniku krízy nemusela nijakým spôsobom prispievať z verejných zdrojov na záchranu alebo stabilizáciu bánk. To je dôkazom toho, že náš finančný sektor je veľmi stabilný a bankový sektor ako kľúčová časť finančného sektora sa v tom období, odkedy som tu pôsobil, teda od roku 2002 vyvíjal optimálne aj vďaka dobrému dohľadu a vhodnej regulácii.

Dobré by bolo spomenúť aj nový systém klíringu, ktorý sme zaviedli v roku 2003. Znamenal podstatné zefektívnenie celého fungovania platobného a zúčtovacieho styku na Slovensku, jeho výrazné zefektívnenie z hľadiska prevádzkových nákladov a z hľadiska toho, čo musia banky za zúčtovací a platobný styk platiť. Myslím si, že je to unikátny projekt.

Odporcovia tohto riešenia v tom čase tvrdili, že ak tento systém bude fungovať, tak nás navrhnú na Nobelovu cenu. Bolo to úplne nové a zároveň efektívne riešenie. Dovtedy robili klíring na Slovensku veľké sálové počítače s takmer 50 zamestnancami a od roku 2003 sa to zvládlo na malých počítačoch a s desatinou ľudí.

Spomenul som len tie kľúčové veci, ktoré sa dajú objektívne hodnotiť ako výsledok tejto inštitúcie, ako pozitívum za to obdobie, odkedy som v nej pôsobil. Určite sa dajú veľmi dobre hodnotiť výsledky v správe devízových rezerv, správy hotovosti a viacerých iných. NBS sa stala modernou centrálnou bankou porovnateľnou s ostatnými bankami v eurozóne.

Už rok používame na Slovensku euro, ktoré sa v podstate konsenzuálne považuje za úspech. Z Vášho pohľadu, ktoré jeho výhody sme už mohli pocítiť a na ktoré si naopak ešte musíme počkať?

Euro je veľký úspech. Dokázali sme doviesť proces, ktorý začal už v roku 2003 prvými rozhodnutiami vtedajšej vlády, kedy bola jasne daná stratégia a jasne určený harmonogram, do úspešného konca. Splnenie požadovaných podmienok bolo veľkým úspechom, veľkým úspechom bola aj technická realizácia zavedenia eura.

Možno najväčším úspechom je to, že sa to prejavilo aj vo vysokej podpore verejnosti. Ľudia pozitívne hodnotia, že sme euro zaviedli, podľa niektorých prieskumov sa spokojnosť blíži až k 80 %. A to je dôležité. Aj keby celý proces prebehol bez problémov, splnili by sa kritériá a aj celý technický proces, ale ak by z toho občania nemali dobrý pocit, tak by sa to určite nedalo hodnotiť tak pozitívne, ako môžeme teraz.

Potvrdili sa tiež naše odhady a predpoklady, ktoré boli so zavedením eura spojené. Predovšetkým to, že euro znamená stabilitu. Vývoj okolitých mien ukazuje na vysokú volatilitu, ktorá prináša veľké riziká do vývoja ich ekonomík. Veľmi ťažko sa dá pri takých veľkých výkyvoch, keď okolité meny oscilovali +/- 25 až 30 %, robiť kompetentná investičná a obchodná politika. To všetko je veľké riziko pre ďalší vývoj.

V tomto smere nám euro už stabilitu prinieslo. Nemali sme problém a aj vďaka stavu bankového sektora ani v oblasti likvidity. Tak ako sa to stalo napríklad v Maďarsku a Poľsku, keď tieto krajiny neboli schopné zabezpečiť dostatočnú likviditu a museli sa preto obrátiť na Medzinárodný menový fond, ktorý im poskytol špeciálne pôžičky, aby dokázali plniť svoje záväzky v iných menách.

Euro prinieslo výhody aj v súťaži o zahraničné investície. Dve najvýznamnejšie, ktoré sa v tomto roku zatiaľ uskutočnili (Volkswagen, AU Optronics), obidve potvrdili, že jeden z faktorov, prečo si vybrali Slovensko, je aj euro.

Samozrejme, urobiť zodpovednú analýzu, ako zavedenie eura, vrátane stanoveného konverzného kurzu, vplývajú na slovenskú ekonomiku, na to treba dlhšie obdobie. To nie je možné hodnotiť po jednom roku, na to treba minimálne strednodobý pohľad. Očakávam, že prvé podrobné analýzy, ktoré budú schopné povedať, akým spôsob pôsobil konverzný kurz a čo prinieslo euro z hľadiska stredno- a dlhodobého vývoja slovenskej ekonomiky, sa budú dať zodpovedne urobiť najskôr po troch-štyroch rokoch.

V tejto súvislosti sa hovorí o jednom zlomovom momente. Krátko po parlamentných voľbách v roku 2006 nebolo chvíľu isté, či nová vláda prevezme záväzok predchádzajúceho kabinetu prijať euro v roku 2009. Napokon, aj po konzultáciách s NBS, sa k tomu prihlásila. Môžete priblížiť vtedajšie udalosti, čo podľa Vás novú vládu presvedčilo o výhodnosti tohto kroku?

Vývoj v menovej oblasti bol po voľbách v roku 2006 napätý. Nepoznám detaily, akým spôsobom sa tvoril názor v samotnej vláde, do týchto diskusií som zapojený nebol. Keď sme však v centrálnej banke sledovali, akým spôsobom sa vyvíjala slovenská koruna, kedy šlo aj o reakciu na nie celkom jasné vyjadrenia na tému zavedenia eura, pokúšali sme sa intervenciami stabilizovať situáciu, pretože vtedajší prepad koruny nemal žiadne opodstatnenie v zhoršení ekonomických fundamentov na Slovensku.

Nálada na peňažných trhoch bola ovplyvnená nejednoznačnou komunikáciou a nejasnou prezentáciou zámerov vlády v tomto smere. Vtedy som vyvolal s predsedom vlády a ministrom financií rokovanie, na ktorom sme diskutovali o aktuálnej situácii a snažil som sa vysvetliť, akým spôsobom je potrebné túto tému komunikovať tak, aby dostali finančné trhy úplne jasný signál o zámeroch vlády.

Akonáhle sa spomínaná komunikácia vlády upravila a spresnila, nastal zlom vo vývoji slovenskej koruny a situácia sa stabilizovala. V konečnom dôsledku politici akceptovali, že riziká zo zavedenia eura sú menšie ako riziká z jeho nezavedenia.

Tento rok bol výrazne poznačený globálnou hospodárskou krízou. Ako si s ňou podľa Vás slovenská ekonomika poradila a máme už krízu za sebou?

Slovenská ekonomika má objektívne malé šance sama si s globálnou krízou poradiť, je to dané jej štruktúrou, tým, ako sa od roku 1993 vyvíjala. Štruktúra a veľká otvorenosť našej ekonomiky spôsobuje veľkú závislosť od vývoja našich hlavných obchodných partnerov. Slovenský trh je malý, ekonomika otvorená. To znamená, že aj možnosti vlády v tomto smere sú obmedzené.

Nie je možné prijímať opatrenia, ktoré by mali väčší a rýchlejší efekt na hrubý domáci produkt a zamestnanosť, ale znamenali by zároveň stredno- a dlhodobo veľký problém vo veľkom dlhu a deficitoch, ktoré by to vytváralo. Zlepšovanie alebo zhoršovanie situácie vo výraznej miere závisí od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomická situácia u našich hlavných partnerov v eurozóne, v Európskej únii, čo závisí aj od vývoja vo svete.

Na druhej strane, boli prijaté mnohé opatrenia, ktoré mali tie dopady krízy zmierňovať. Niektoré boli všeobecne považované za prospešné, najmä tie, ktoré mali za cieľ udržať v tomto období zamestnanosť, ktoré sa snažili motivovať zamestnávateľov, aby udržiavali zamestnancov v práci.

Boli prijaté viaceré opatrenia, ktoré mali takisto zmysel, povedzme šrotovné, ktoré bolo viac gesto spoločného prístupu k riešeniam krízy s inými krajinami, pretože napr. zo šrotovného v Nemecku ťažil samozrejme aj slovenský automobilový priemysel. Bolo to opatrenie, ktoré malo motivovať k nákupu automobilov a preklenúť najhoršie obdobie po vypuknutí krízy.

Hoci to pre rast HDP nemalo veľký význam, okrem medzinárodného signálu to čiastočne pomohlo aj obchodníkom s automobilmi a životnému prostrediu. Bolo viacero iných opatrení, ktoré hodnotím pozitívne, napríklad prostredníctvom urýchlenia infraštruktúrnych projektov, najmä v oblasti ciest a energetiky prispieť k rastu HDP v roku 2009 a 2010 a zvýšiť zamestnanosť.

Sú to projekty, ktoré Slovensko veľmi potrebuje, aby sme zlepšili podnikateľské prostredie v tejto oblasti tak, aby prichádzali ďalšie investície, ktoré sú schopné vytvárať novú zamestnanosť a zlepšovať celkovú ekonomickú situáciu na Slovensku.

Štefanec: NBS mlčala aj vtedy, keď sa mala vyjadrovať

BRATISLAVA. Opozícia Národnej banke Slovenska (NBS) a jej odchádzajúcemu guvernérovi Ivanovi Šramkovi vyčíta, že ich nebolo viac počuť pri negatívnom vývoji slovenských verejných financií, zásahoch vlády do druhého dôchodkového piliera či prijímaní škodlivých zákonov, ako napr. normy o strategických podnikoch.

"Tie výhrady smerovali predovšetkým k tomu, že sme čakali nie vstup do politického boja, ale že sa bude vyjadrovať k zásadným otázkam, ktoré ovplyvňujú ekonomický život na Slovensku. Najmä v poslednom období nám takéto stanoviská chýbali," uviedol pre TASR poslanec najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS Ivan Štefanec.

Reagoval tak na Šramkove výhrady na adresu opozície, že jej predstavitelia sa v posledných rokoch snažili zatiahnuť centrálnu banku do politického boja, pričom verejným nátlakom požadovali vyjadrenia aj k témam, ktoré NBS neprislúchajú komentovať.

Podľa Štefanca však centrálna banka mlčala aj vtedy, keď sa mala vyjadrovať. "Najmä pri takých veciach, ako znárodňovanie cez zákon o strategických podnikoch. Guvernér NBS nechodí na rokovania vlády len aby bol pasívnym svedkom, ale aj preto, aby vyjadril svoj názor k takýmto závažným zákonom, ktoré negatívne ovplyvnili stav slovenskej ekonomiky," upozornil opozičný poslanec.

Centrálna banka sa podľa neho pričinila tiež o to, že nebola poriadne vyšetrená kauza údajného úniku dôverných informácií pri revalvácii centrálnej parity slovenskej koruny.

Na druhej strane však Štefanec ocenil prínos centrálnej banky pod vedením Ivana Šramka k úspešnému zavedeniu eura na Slovensku. "V tejto otázke nastal politický a spoločenský konsenzus, ku ktorému prispela svojim správaním aj NBS. To považujem za plus odchádzajúceho guvernéra," podčiarkol.

Od nového guvernéra Jozefa Makúcha, ktorý vystrieda Šramka vo funkcii začiatkom januára, očakáva podľa vlastných slov dve veci. Tou prvou je, aby dôsledne obhajoval princípy, ktoré sú predpokladom pre zdravé ekonomické fungovanie krajiny.

"Druhá oblasť je nemenej dôležitá, a to rekonštrukcia NBS po zavedení eura. Jej pozícia sa predsa len zmenila tým, že sme stratili menovú politiku," dodal Štefanec.

TASR

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  2. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  3. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  4. Cíťte sa v priestore príjemne
  5. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  7. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  8. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  10. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 8 310
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 840
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 604
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 087
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 729
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 417
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 964
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 959
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 983
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 815

Téma: Banky


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister školstva na tlačovej konferencii povedal, že hodnotiace kritériá boli známe v roku 2015. V skutočnosti boli schválené o rok neskôr.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

DOMOV

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.

BRATISLAVA

Z Tyršovho nábrežia sa stal kemp pre turistov

Na petržalskej strane Dunaja parkujú karavany, hoci tam nie je kemp.

Neprehliadnite tiež

Šéf Applu vraj sľúbil Trumpovi, že postaví v USA tri veľké továrne

Výstavba troch výrobných závodov by bola pre Apple nevídaným rozhodnutím. Firma teraz vlastní len jednu továreň.

Lacnejšie dovolenky a letenky. Česi si užívajú silnú korunu

Lacnejšie sú pre Čechov predovšetkým zájazdy od zahraničných cestovných kancelárií.

Kečup z českého Lidla obsahoval o polovicu menej paradajok, než mal

S privátnou značkou kečupu mal minulý týždeň problém aj Kaufland.

Počet pracujúcich v poľnohospodárstve klesá, platy v tomto odvetví rástli

Priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve dosiahla výšku 702 eur.