BUDAPEST. Neflexibilné rozpočty, blížiace sa voľby a pretrvávajúce ekonomické problémy môžu na budúci rok podkopať reformy vo východných krajinách Európskej únie (EÚ). To spomalí ich konjunktúru a niektoré krajiny sa môžu chytiť do dlhovej pasce podobe ako Grécko.
Verejné deficity niektorých z postkomunistických krajín, ktoré sú členmi EÚ, rastú na úroveň rozvinutejších ekonomík, ako je Británia, Grécko alebo Írsko. Väčšinu z nich však nechráni spoločná európska mena, ani nízke úrokové sadzby, ktoré pomáhajú uvedeným krajinám v prípade problémov.
Volatilné výmenné kurzy a smäd po investíciách, ktoré majú pomôcť pri dobiehaní Západu po štyroch desaťročiach komunizmu, vystavujú región náhlym zmenám nálady trhov. Problémy jednotlivých ekonomík sú odlišné a investori, ktorí kedysi považovali región so 100 miliónmi obyvateľov za homogénny, teraz pozorne skúmajú stav ekonomík a udržateľnosť verejných financií v jednotlivých krajinách.
Región je stále atraktívny, keďže sa predpokladá, že má vo všeobecnosti vyšší rastový potenciál než západná Európa, a očakávajú sa tu vyššie výnosy z investícií. Avšak aj po rokoch reforiem a ich vstupu do EÚ tu existujú pomerne veľké riziká.
Jedným z veľkých nebezpečenstiev je návrat k populizmu pred voľbami v roku 2010, ktorý môže odsunúť reformy dôchodkových systémov, sociálneho zabezpečenia a verejnej správy a v krátkodobom horizonte viesť z zvýšeniu schodkov verejných financií. Vysoké náklady na sociálnu starostlivosť a nepružné rozpočty zväzujú ruky politikom regiónu pri ich snahách o zníženie rozpočtových schodkov a verejných dlhov.
"Uskutočnili niektoré reformy, ale žiadna z týchto krajín sa nepokúsila o hĺbkovú reformu verejných financií," uviedol londýnsky ekonóm banky KBC Zsolt Papp. "Zlyhanie pri realizácii akéhokoľvek druhu reforiem môže nakoniec viesť ku gréckemu scenáru, to znamená, že niektoré krajiny sa zrejme chytia do dlhovej pasce."
Stavebný sektor v strednej Európe prežíva po rokoch boomu krízu, nezamestnanosť rastie a spotrebitelia sa aj napriek signálom oživenia snažia šetriť. Tempo rastu ani jednej z ekonomík regiónu na budúci rok asi neprekoná 2 %, čo je výrazne pod 4-% až 5-% mieru rastu, ktoré tieto ekonomiky zažívali počas rokov boomu. Slabý rast podkopáva snahy vlád zvýšiť rozpočtové príjmy a zastaviť nárast deficitov verejných financií.
Krajiny regiónu naďalej nesú na svojich bedrách väčšinu nákladu, ktorý sužuje ich verejné financie od pádu komunizmu, stačí sa pozrieť na nereformovaný dôchodkový systém v Česku alebo na Rumunsko, kde na verejný sektor pripadá až tretina všetkých pracovných miest. Mnohí politici uznávajú, že obmedzenie veľkosti verejného sektora je kľúčovým pre zvýšenie rastu v dlhodobej perspektíve. Podľa analytikov sa však snažia utlmiť dopad úsporných balíkov na obyvateľstvo.
"Stále veríme, že terajšia kríza zafunguje ako stimul reforiem," uviedol analytik spoločnosti Capital Economics Neil Shearing. "Ústup k populizmu by, samozrejme, predstavoval veľkú prekážku pre konjunkturálne perspektívy regiónu."
Maďarsko bolo prvou krajinou regiónu, ktoré vlani muselo požiadať pomoc Medzinárodný menový fond (MMF). Z donútenia znížilo obrovské výdavky na dôchodkové zabezpečenie a celkové verejné výdavky. Stále ho však čakajú nevyhnutné reformy zadlžených štátnych dopravných spoločností a prebujnenej regionálnej správy a opatrenia na podporu veľmi nízkej zamestnanosti. Pod kontrolou MMF krajina v tomto roku zrejme zaznamená jeden z najnižších schodkov, ktorý by mal dosiahnuť 3,9 % HDP.
Najväčšia opozičná strana Fidesz, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane víťazom budúcoročných volieb, však sľubuje zníženie daní, pričom tento výpadok príjmov by mohol zvýšiť schodok verejných financií na 7 % až 7,5 % HDP.
Krajiny s vyšším rastovým potenciálom, ako je Česko alebo Poľsko, majú lepšiu pozíciu pri riešení fiškálnych problémov než Maďarsko, pobaltské krajiny alebo Rumunsko. Ale dokonca aj Poľsko, ktoré sa ako jediný štát EÚ vyhol recesii, má problém pri získavaní investorov v rámci svojho privatizačného programu, ktorý by mal vláde pomôcť znížiť narastajúci rozpočtový deficit.
"Potreba zlepšenia podnikateľského prostredia a stráženia makroekonomickej stability v týchto krajinách je väčšia než v časoch bohatej globálnej likvidity," uviedla zástupkyňa riaditeľa Centra pre európske reformy Katinka Baryschová.
Východoeurópske krajiny sú menej zadlžené, ale vo väčšine prípadov náklady na financovanie dlhu sú vyššie než v prípade Grécka, Írska a Británie. Maďarsko platí pri svojich 10-ročných dlhopisoch výnosy vo výške 7,5 % a Rumunsko pri 5-ročných dlhopisoch 10 % oproti 3 % až 4 % bežným v prípade krajín eurozóny.
Politické tlaky viedli v tomto roku k pádu vlád v Lotyšsku, Maďarsku a Česku. Padnúť môžu vlády aj v ďalších krajinách, keďže voliči sú nespokojní s uťahovaním opaskov a vládne koalície sa rozpadávajú.
Politické manévrovanie pred budúcoročnými voľbami v Maďarsku, Česku, Lotyšsku, Poľsku a na Slovensku zvyšujú obavy investorov, že politici zabrzdia reformy. To sa stalo pred prezidentskými voľbami v Rumunsku, kde politická kríza spôsobila pád stredo-pravej vlády, viedla k neschváleniu rozpočtu na budúci rok a ohrozila dohodu s MMF.
"Teraz, keď sa zdá, že najhoršia časť krízy je za nami, rastie riziko, že ľudia budú tlačiť na politikov, ktorí im prisľúbili pracovné miesta a zvýšenie sociálnych dávok bez toho, aby vysvetlili, ako sa to dá skĺbiť s naliehavou reštrukturalizáciou a fiškálnou striedmosťou," dodala Baryschová.
Informovala o tom agentúra Reuters.