BRATISLAVA, Od začiatku budúceho roka sa tak po poklese poplatkov v druhom dôchodkovom pilieri budú postupne znižovať aj poplatky pre klientov sporiacich si na dôchodok vo fondoch spravovaných doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Maximálny možný poplatok za správu fondu v treťom penzijnom pilieri sa počas nasledujúcich desiatich rokov postupne zníži na mesačných 0,165 percenta z čistej hodnoty majetku v príspevkovom fonde a na mesačných 0,083 % z čistej hodnoty majetku vo výplatnom dôchodkovom fonde. V súčasnosti môže dosiahnuť za rok tri percentá z ročnej čistej hodnoty majetku vo fonde.
Podobne ako v druhom pilieri sa zavedie aj poplatok za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Na tento druh poplatku bude mať doplnková dôchodková spoločnosť nárok, len ak zhodnotí zverené úspory, a to minimálne nad historicky najvyššiu úroveň dosiahnutú po 1. januári 2010. Ak sa tak nestane, výsledok bude záporný a nárok na túto odplatu nevznikne. Nárok takisto nevznikne, ak výsledok výpočtu bude rovný nule.
Novelou zákona sa tiež zliberalizujú prestupy medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Poplatok za prestup klienta do inej spoločnosti si správcovia penzijných úspor nebudú môcť účtovať v prípade, ak bude chcieť dobrovoľný penzijný sporiteľ zmeniť spoločnosť po troch rokoch od uzatvorenia zmluvy o sporení v treťom pilieri. Na poplatok za prestup k inému správcovi úspor nebude mať spoločnosť nárok ani vtedy, ak je sporiteľ zamestnancom zamestnávateľa, ktorý nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má prestupujúci účastník uzatvorenú zmluvu.
Podpis hlavy štátu pribudol aj pod nový zákon o správe daní. Reforma daňovej a colnej správy, ktorá má okrem iného zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov, má tak reálnejšiu podobu. Ministerstvo financií chce novým zákonom zefektívniť fungovanie daňovej správy. Ministerstvo tvrdí, že zákon odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane. Prispieť má tiež k zníženiu potreby osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. "Zákon napríklad uprednostňuje elektronické doručovanie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňových subjektov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane," konštatuje rezort financií.