BRATISLAVA. Európsky regulátor pre energetiku bude v slovinskej Ľubľane, nie v Bratislave. Premiér Robert Fico to tento týždeň pripísal tomu, že za nás nehlasovalo Maďarsko ani Bulharsko, hoci nám to sľúbili.
„Nemôže to fungovať inak ako na džentlmenských dohodách. Keď podám ruku, tak to platí. Ak som dostal ruku od Maďarov a Bulharov, že podporu dostaneme a túto podporu nám potom nedali, treba sa pýtať, čo bolo dôvodom tohto rozhodnutia," citovala TASR premiéra.
Podpora zo strany maďarskej vlády bola podľa Fica oficiálne vyjadrená na stretnutí predstaviteľov V4, v prípade Bulharska počas iných rokovaní.
Bulharsko má od júla novú vládu, otázne je, či na jej podporu sa premiér odvolával. Kým Slovinsko pri záverečnom kole hlasovania na zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Bruseli podporilo 15 krajín, Slovensko získalo 11 hlasov. Švédsko ako predsednícka krajina nehlasovalo.
Reakcia ambasád
Bulharské veľvyslanectvo na Slovensku včera pre SME uviedlo, že v tomto prípade nemá jednoznačnú informáciu, že by sa bulharskí zástupcovia zaviazali na podporu Slovenska počas druhého kola volieb. „Tradičná bulharsko-slovenská blízkosť a sympatia nie je podriadená času a jednostranným, bilaterálnym a multilaterálnym rozhodnutiam," vyhlásila bulharská ambasáda vo svojom stanovisku.
Maďarský postoj bol ešte kritickejší. „Nie je najšťastnejšie, že po oznámení rôznych dôverných informácií diplomatickými cestami bolo rozhodnutie Maďarska (aj Bulharska) vystavené kritikám na vysokých, ba aj najvyšších úrovniach.
Podľa nášho názoru na zasadnutí ministrov energetiky EÚ sa zrodilo - v súlade s praxou EÚ - ťažké, ale dobré rozhodnutie. Podobne ako väčšina členských štátov sme podporovali najviac pripraveného kanditáta. Tešíme sa, že agentúra ACER bude v našom susedstve, v našom regióne," vyhlásil veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer.
Diplomatické faux pas
Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) bude vydávať usmernenia a dopĺňať regulačné úlohy, ktoré sú v kompetencii národných regulačných úradov. Takisto má rozhodovať aj o podmienkach pre prístup k cezhraničnej infraštruktúre.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek pripustil, že hlas Maďarska sme nezískali pre jazykový zákon. „Myslím si, že to je ten dôvod," povedal.
Slovensko stavilo najmä na výhody polohy Bratislavy, kde mala mať agentúra sídlo a na skúsenosti našej krajiny so všetkými druhmi energií.
Exminister zahraničných vecí Eduard Kukan súhlasí s tým, že slovenská strana v snahe získať agentúru nič nezanedbala, ale reakcia vlády sa mu nepáči. „Slovinci mali zrejme silnejší lobing. Keď takáto vec nevyjde a odôvodňuje sa to potom verejnými vyhláseniami, ktoré rozkrývajú diskrétne dohody, nech už je to akokoľvek, nie je to dobré, nie je to slušné. Perspektívne sa to môže znovu proti nám negatívne obrátiť," povedal.
Súhlasí s ním aj politilóg Grigorij Mesežnikov. „To sú veľmi citlivé veci a to, čo sa stalo, môže podľa mňa naštrbiť naše vzťahy nielen s dotknutými krajinami, ale o Slovensku sa začne vytvárať obraz, že táto krajina má vedenie, ktoré v takýchto nepríjemných situáciách sa nedokáže diplomaticky zdržať."
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku pripomína, že na júnovom summite sa predsedovia vlád V4 dohodli na podpore pri rôznych kandidatúrach o sídla európskych agentúr či pri uchádzaní sa o posty. „Je pravda, že Maďarsko je jediná z višegrádskych krajín, ktorá kandidatúru Slovenska v súťaži so Slovinskom v druhom kole nepodporila," povedal Duleba.
Slovensko sa uchádzalo tiež o úrad pre rovnosť pohlaví, ktorý získala Litva. Neuspeli sme ani pri Európskom technologickom inštitúte, ktorý má Budapešť.