LONDÝN. Grécko a Írsko sa zaradili ku krajinám v "netolerovateľnej" ekonomickej situácii, čo ich môže donútiť požiadať do konca budúceho roka o záchranné balíčky, či prípadne opustiť eurozónu. Uviedla to dnes investičná banka Standard Bank.
"Neexistencia mechanizmu, ktorý by umožnil fiškálne transfery medzi jednotlivými členmi eurozóny, môže viesť k podkopaniu eurozóny," je presvedčený Steve Barrow zo Standard Bank.
"Fakt, že niektoré krajiny budú potrebovať záchranu, by mohli zvýšiť na budúci rok rizikovú prirážku na 10-ročné grécke štátne dlhopisy oproti porovnávacím nemeckým dlhopisom z tohtoročných 216 na 400 bázických bodov. "Aj prirážka na írske dlhopisy by sa mohla zvýšiť," dodal.
"Je možné, že krajiny ako Írsko a Grécko nebudú schopné sa z tejto krízy dostať," povedal Barrow v telefonickom rozhovore pre agentúru Bloomberg.
"Vzhľadom na to, že také kroky, ako ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, pokles výmenných kurzov alebo výraznejšia fiškálna podpora nie sú pre tieto krajiny možné, je tu vysoké riziko, že do konca budúceho roka budú musieť požiadať o záchranu alebo rovno vystúpiť z eurozóny," tvrdí Barrow.
EÚ: Grécko sa môže spoľahnúť na našu solidaritu
Grécko sa môže spoľahnúť na solidaritu eurozóny, európski partneri však zároveň od vlády v Aténach očakávajú, že stabilizuje svoje verejné financie. Vyhlásila to v piatok francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardeová. Grécko je členom eurozóny, ktorú charakterizuje "úplná solidarita", vyhlásila ministerka.
Grécko prijalo určité záväzky a pracuje na ich splnení, povedala ministerka s tým, že Európska komisia, Európska centrálna banka, ako aj partneri Grécka v eurozóne situáciu v krajine pozorne monitorujú. Kríza v Grécku podľa nej zdôraznila potrebu lepšej koordinácie hospodárskej politiky v rámci eurozóny.
Grécky premiér George Papandreou predtým v piatok potvrdil záväzok znížiť počas štyroch rokov deficit verejných financií pod úroveň troch percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Grécka vláda tento mesiac uviedla, že plán fiškálnych opatrení na najbližšie tri až štyri roky predloží v januári.
Možnosť štátneho bankrotu Grécka vylúčil vo štvrtok luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý zároveň predsedá skupine ministrov financií krajín eurozóny. "
Európa má vážneho pacienta - Grécko. Hrozí mu, že už nikde nedostane potrebné úvery. Na obzore sa vynorila hrozba štátneho bankrotu. Nemecký denník Financial Times Deutschland zhrnul hlavné príčiny súčasnej gréckej krízy.
- VYSOKÉ ZADLŽENIE: Grécky štátny dlh dosiahne koncom tohto roka asi 300 miliárd eur (9,04 bilióna Sk), čo bude 125 % jeho ročného hrubého domáceho produktu. Pritom podľa maastrichtských kritérií dlh pri vstupe do eurozóny nemal prekročiť 60 % HDP. Grécky rozpočet bude mať tento rok schodok 12,7 %, kým dohoda z Maastrichtu hovorí o strope 3 %.
- SLABÁ EKONOMIKA: Kým hospodárstvo EÚ ako celok v treťom štvrťroku zaznamenalo 0,3-% vzostup, grécky HDP o rovnakú hodnotu klesol.
- VYSOKÁ NEZAMESTNANOSŤ: Demonštrácie za vytváranie pracovných miest sú v Aténach veľmi časté. Na slabú budúcnosť sa sťažujú najmä mladí ľudia. V septembri bola oficiálna miera nezamestnanosti 9 %. Po skončení programu na vytváranie pracovných miest vzrastie o 100 %.
- NEPRIAZNIVÁ OBCHODNÁ BILANCIA: Vlani dovoz tovaru bol o 44 miliárd eur (1,33 bilióna Sk) vyšší ako jeho vývoz.
- VYSOKÁ INFLÁCIA: V rokoch 2002 až 2007 zaznamenala krajina silný vzostup spotreby. Sprevádzal ho rast cien. Grécko dosahovalo dvojnásobok priemerného rastu spotreby v EÚ. Vysoké ceny teraz brzdia výdavky spotrebiteľov. Vlani bola medziročná inflácia 4,1 %.
- NEÚNOSNÝ DôCHODKOVÝ SYSTÉM: Veľkým bremenom pre verejné financie je dôchodkový systém, ktorý sa vymkol spod kontroly. Podľa odbornej analýzy pre nedostatok prostriedkov sa môže zrútiť už v roku 2015. Jedným z dôvodov problémov je aj vysoký počet ľudí, ktorí odchádzajú do predčasného dôchodku.
- VYSOKÝ PODIEL ŠTÁTU V EKONOMIKE: Štát síce v posledných rokoch viaceré podniky čiastočne sprivatizoval, ale podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bude musieť v tomto kurze pokračovať. Podiel štátu v ekonomike je okolo 40 %. Poľnohospodárstvo má na tvorbe HDP podiel necelé 4 %, priemysel vyše 20 % a služby vyše 75 %.
- DAŇOVÉ ÚNIKY: Podľa odhadov EÚ daňové úniky spôsobujú, že sa do štátnej pokladnice nedostane ročne 30 % z vybranej dane z pridanej hodnoty. Pretože veľké sumy unikali aj pri predaji pohonných látok, od nového roku sa na čerpacích staniciach budú vydávať účty automaticky. Majitelia staníc pohrozili štrajkom.
- ZOTRVAČNÁ POLITIKA: Premiér George Papandreou musí viesť krajinu, ktorú jeho otec počas necelých 20 rokov vo funkcii predsedu vlády zahrnul mnohými darmi. Za týchto okolností sa robia reformy veľmi ťažko, zatiaľ...
- VEĽKÝ ODPOR PROTI REFORMÁM: Chuť a sila protestovať a štrajkovať je u Grékov vyvinutá mimoriadne silno. Svojimi mohutnými štrajkami už niekoľkokrát dosiahli napríklad aj zrušenie vládnych zámerov zreformovať dôchodkový systém.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland, štatistika OECD a CIA - The World Factbook.
