BRATISLAVA. Dôvodom je podľa Národnej banky Slovenska (NBS) veľmi vysoká citlivosť domácej ekonomiky na vývoj zahraničného dopytu.
"Kríza spôsobila zníženie potenciálneho HDP v mnohých krajinách. V krátkodobom horizonte fiškálne stimuly podporili globálny dopyt. V dlhšom období je však jeho udržateľný rast veľmi neistý," upozorňuje centrálna banka v dnes zverejnenej Správe o finančnej stabilite za prvý polrok 2009.
Aj keď počas sledovaného obdobia fungoval finančný systém na Slovensku stabilne, riziká pre jeho stabilitu výrazne rástli. Zdrojom týchto rizík bol podľa NBS pretrvávajúci nepriaznivý vývoj v externom prostredí, najmä slabý zahraničný dopyt. Bankový sektor tak čelil najväčším rizikám od čias ukončenia jeho reštrukturalizácie v roku 2001.
Krátkodobé riziká pre slovenský finančný sektor podľa centrálnej banky momentálne mierne poklesli pod vplyvom náznakov oživenia globálneho obchodu a produkcie. "V strednodobom a dlhodobom časovom horizonte sú však riziká naďalej významné z dôvodu neistoty týkajúcej sa udržateľnosti a intenzity oživenia v globálnej ekonomike, ale aj vplyvom rýchlo rastúceho domáceho verejného dlhu," upozorňuje centrálna banka. Zároveň však zdôrazňuje, že tieto riziká do istej miery tlmí dobré vybavenie domácich bánk kvalitným vlastným kapitálom, ktorý by mal absorbovať očakávané vyššie úverové straty minimálne do konca budúceho roka.
Slovenská vláda podobne ako iné krajiny prijala viaceré opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvov krízy na domácu ekonomiku. Stimuláciou ekonomiky prostredníctvom fiškálnej politiky však podľa NBS zároveň vzniká konflikt s potrebou dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. "Pokrok SR v dosahovaní strednodobých cieľov pri znižovaní deficitu verejných financií sa zastavil," upozorňuje centrálna banka na margo očakávaného deficitu verejných financií na úrovni 6,3 %, ktorý je trikrát vyšší ako pôvodný plán na tento rok. Slovensko je síce v rámci regiónu vnímané investormi pozitívne, toto prostredie je však podľa NBS mimoriadne citlivé pri hodnotení stability ekonomík a eventuálny pokles dôvery sa rýchlo premieta do podmienok a nákladov financovania štátu.
Predovšetkým zhoršenie ekonomického vývoja, ale aj prijatie eura od 1. januára tohto roka sa v prvom polroku 2009 prejavilo na takmer 50-% prepade ziskovosti bankového sektora. Dôvodom bolo podľa NBS najmä spomalenie na trhu úverov, pričom tento vývoj sa tak skoro nezmení. "Keďže v najbližšom období je výrazné zlepšenie situácie v reálnej ekonomike málo pravdepodobné a naopak existujú výrazné riziká vyplývajúce z externého vývoja, možno očakávať pokračovanie negatívnej fázy úverového cyklu," dodáva vo svojej analýze centrálna banka.