VILNIUS. Brusel mal proti elektrárni výhrady najmä preto, že je sovietskeho typu, akým bola aj smutne známa elektráreň v ukrajinskom Černobyle.
Pre Litvu ale nastanú veľmi ťažké časy. Podľa ekonómky z Danske Bank Violety Klyvieneovej uzatvorenie Ignaliny ukrojí z hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny približne 1,3 %, a to v období, keď Litva prechádza najväčšou recesiou od svojho vzniku. V 3. štvrťroku klesol HDP Litvy medziročne o 14,3 %, čo je 3. najväčší prepad ekonomiky v EÚ po Lotyšsku a Estónsku. Okrem toho náklady na produkciu elektrickej energie sa zvýšia viac než dvojnásobne a keďže vláda doteraz nezabezpečila náhradu za elektráreň, Litva bude musieť začať elektrinu dovážať zo zahraničia.
"Uzatvoriť elektráreň práve teraz bol veľmi zlý nápad," povedal generálny riaditeľ jadrovej elektrárne Viktor Ševaldin. Ignalina vykrývala až 80 % z celkového dopytu po elektrine v krajine.
Zástupcovia EÚ, Litvy a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) sa 25. novembra zídu vo Vilniuse, aby prerokovali možnosti integrácie Litvy, ale aj Lotyšska a Estónska do energetickej siete EÚ. Odstavenie Ignaliny totiž okrem Litvy pocítia aj ďalšie dve pobaltské krajiny. V roku 2008 sa Lotyšsko na celkovom objeme vývozu elektriny z Ignaliny podieľalo 23 % a Estónsko až 45 %. Všetky plánované projekty sú však otázkou až budúcich rokov a v najbližšom období Litve ani jej susedom nepomôžu.
Ako uviedlo litovské ministerstvo energetiky, nevyhnutný dovoz elektriny zo susedného Ruska a využitie menej efektívnych paro-plynových elektrární zvýši ceny elektriny na energetickej burze na 15 centasov (4,34 eurocenta) za kilowatthodinu z terajších 6 centasov/kWh. Konečná cena pre spotrebiteľov sa pravdepodobne zvýši z terajších 35,8 centasu na 44,9 centasu.
"Zvýšené náklady na energetiku a straty v dôsledku ukončenia vývozu elektriny z Litvy ešte viac skomplikujú šance na oživenie ekonomiky, povedal švédsky ekonóm Morten Hansen. Ako dodal, dôsledky budú rozsiahle a dramatické. Zatvorenie elektrárne prichádza v najhoršom možnom čase. Podľa litovského premiéra Andriusa Kubiliusa sú na vine aj predchádzajúce vlády, ktoré hľadanie nových energetických zdrojov neustále odkladali.
Hovorca komisára EÚ pre energetiku Ferran Tarradellas Espuny povedal, že celé Pobaltie je prakticky "energetickým ostrovom". Jediné spojenie, ktoré zabezpečuje dodávku elektriny z EÚ do týchto krajín, je Estlink, kábel položený pred dvomi rokmi medzi Helsinkami a Tallinom. Budúce prepojenia by mali zabezpečovať podmorský kábel medzi Švédskom a Litvou a spojenie známe ako LitPol medzi Litvou a Poľskom. Ani jeden z projektov sa však nezrealizuje skôr ako v roku 2015.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
