BRATISLAVA. Ceny na Slovensku v októbri prepísali históriu. Po prvýkrát sa nezvýšili, ale klesli. Cenová hladina bola u nás v októbri v priemere o desatinu percenta nižšia ako pred rokom. Vyplýva to z údajov štatistického úradu únie Eurostatu.
Čo je deflácia
- opak inflácie, teda všeobecný pokles cenovej hladiny v ekonomike,
- pre spotrebiteľov je pokles cien pozitívnou správou, ale len ak trvá krátky čas,
- dlhodobá deflácia zvyčajne prehlbuje ekonomickú recesiu, pretože ľudia odkladajú nákupy v očakávaní ďalšieho poklesu cien. Firmy prichádzajú o peniaze, preto brzdia investície, viac šetria, a to aj na ľuďoch, rastie nezamestnanosť,
- centrálne banky nemajú efektívny nástroj na boj proti inflácii, preto sa snažia nielen o to, aby ekonomiku ochránili pred vysokou infláciou, ale aj pred defláciou. Napríklad Európska centrálna banka má v štatúte, že „pri zabezpečovaní cenovej stability je cieľom udržiavať mieru inflácie v strednodobom horizonte tesne pod úrovňou dvoch percent“,
- deflácia znižuje daňové príjmy štátnych rozpočtov,
- ľudia preferujú šetrenie, nemajú záujem zadlžovať sa,
- kým inflácia pomáha dlžníkom, deflácia nahráva veriteľom.
Jav, ktorý ekonómia pozná pod pojmom deflácia, čiže všeobecný pokles cenovej hladiny, je postrachom pre vlády a centrálne banky. Boja sa jej viac ako vysokej inflácie. Centrálne banky, ktoré dávajú pozor na cenovú stabilitu, nemajú proti deflácii účinné zbrane. Aj preto je podľa ekonóma VÚB banky Martina Lenka pre ekonomiku „vo všeobecnosti lepší rast cien ako ich pokles“.
Cenová hladina neklesá len na Slovensku. Deflácii musela v októbri čeliť väčšina krajín eurozóny.
Zatiaľ sme v pohode
Pre ekonomiku sa deflácia stáva problémom, ak sa v nej udomácni na dlhší čas. Krátkodobá deflácia nie je na škodu. Analytici hovoria, že sa strachovať nemusíme, prvý scenár nehrozí. Zatiaľ.
„Nehovoril by som o nejakom nebezpečenstve, súčasnú defláciu považujem len za dočasný jav,“ myslí si Lenko. Podľa ekonóma Volksbank Vladimíra Vaňa sa pokles spotrebiteľských cien z októbra dá dokonca označiť za dobrú správu. „Na rozdiel od niektorých krajín, ako sú Poľsko, Maďarsko či Rumunsko, si udržanie kúpyschopnosti slovenských miezd a penzií na prelome rokov nevyžaduje výrazné valorizácie,“ povedal Vaňo. Októbrovú defláciu nespôsobilo to, že ľudia u nás kupovali výrazne menej. Zníženie cien sme si „doviezli“ zvonka. „Medziročný pokles cien ovplyvnili najmä ceny energií a potravín ako dôsledok poklesu cien ropy a poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch,“ povedal ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Dočasná radosť
Ak by sa predpovede analytikov nenaplnili a hospodársky prepad západných ekonomík by trval dlhšie a ľudia by čoraz viac začali odkladať nákupy, dúfajúc, že sa ceny ešte znížia, kríza by sa výrazne predĺžila.
V stave deflácie by sa síce niekto mohol tešiť z toho, že napríklad na nákupe práčky ušetrí trebárs sto eur, no hrozilo by, že výrobca práčok začne pre nižšie výnosy prepúšťať. Pokles investícií a nárast nezamestnanosti je odvrátenou stranou deflačného zníženia cien. Napokon sa môže stať, že o prácu príde aj spotrebiteľ, ktorý sa pôvodne tešil z toho, že chladničku kúpil lacnejšie. „Nižší dopyt a tlak na pokles cien nútia zamestnávateľov hľadať úspory a zefektívňovať výrobu, čo prirodzene vedie aj k poklesu zamestnanosti. Vyššia nezamestnanosť znižuje kúpyschopnosť obyvateľstva, čím sa opäť znižuje dopyt a roztáča sa deflačná špirála,“ povedal Koršňák.
Pomôžu Vianoce
Obchodníci hovoria, že ľudia časť nákupov síce odložili, no nie v takom rozsahu, aby sme sa dostali do deflačnej špirály. „Tá zatiaľ určite nehrozí. Navyše, ide vianočné obdobie, ľudia míňajú istý objem peňazí bez ohľadu na ich celkovú finančnú situáciu,“ hovorí generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš. Podľa neho sa vývoj vo svetovej ekonomike síce môže na začiatku roka trochu zhoršiť, no potom by sa to znovu malo zvrátiť.
Ešte na konci roka sa podľa niektorých ekonómov môže deflácia znovu zmeniť na infláciu. Inflácia by sa v decembri mala pohybovať od nuly do jedného percenta. Mierny nárast cien by mal byť aj na budúci rok. Odhady sa pohybujú od 1,5 do dvoch percent.
