BRATISLAVA. Aj keď rast cien na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordne nízke hodnoty a inflácia meraná európskou metodikou v októbri pravdepodobne prvýkrát v histórii SR dosiahla zápornú hodnotu, dlhodobý pokles cien Slovensku nehrozí. Napriek na prvý pohľad viditeľným pozitívam pre spotrebiteľov môže mať totiž takýto vývoj pre ekonomiku výrazne negatívne dôsledky, upozorňuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Za stagnujúcimi alebo nižšími cenami ako pred rokom stojí hospodárska kríza a jej dopadmi tlmený záujem obyvateľstva po tovaroch a službách. "Mnohí Slováci sa pod vplyvom straty zamestnania a slabších príjmov naďalej dostávajú do neľahkých životných situácií, prehodnocujú svoje nákupné návyky, viac šetria. Tým sa nevytvárajú výraznejšie dopytové inflačné tlaky, ktoré v čase blahobytu tlačia ceny tovarov a služieb smerom nahor," vysvetľuje ekonómka. Rovnako sa pod opatrnosť slovenských obchodníkov pri zvyšovaní cien predovšetkým v prvej polovici tohto roka podpísala aj nákupná turistika do susedných krajín, ktoré boli pre Slovákov výhodne pre výrazné oslabenie ich mien voči euru.
Pod vplyvom týchto faktorov tak na Slovensku už približne rok klesá inflácia meraná národnou aj európskou metodikou. Tá prvá sa v posledných dvoch mesiacoch spomalila na úrovne okolo 0,5 %, harmonizovaný ukazovateľ dokonca v septembri dosiahol nulovú hodnotu a októbrové číslo, ktoré štatistický úrad zverejní v pondelok, sa dokonca očakáva záporné. "Aj napriek veľmi pomalým, iba niekoľko desatinným nárastom cien defláciu, teda dlhodobý pokles cien na Slovensku neočakávame," konštatovala pre TASR Sadovská.
Znižovanie cenovej hladiny môže mať pritom pozitívne, ale aj negatívne následky. Pre ekonomiku priaznivý pokles cien je spôsobený technickým rozvojom a rastúcou produktivitou. Príkladom je klesajúci trend v oblasti informačných technológií, kde ceny starších výrobkov klesajú na úkor novších. "Horším druhom deflácie môže byť tá, ktorú krajiny zaznamenávajú v čase recesie či krízy," upozorňuje analytička.
Dlhodobý pokles cien tovarov a služieb je totiž predovšetkým sprievodným javom recesií. Pokles dopytu v čase krízy má za následok zhoršenie situácie vo firmách a tie s klesajúcou výrobou a nižšími príjmami šetria aj na nákladoch na zamestnancov. Zmrazovanie či znižovanie platov, ako aj prepúšťanie pracovníkov má potom za následok klesajúce príjmy domácností, ktoré si následne nemôžu dovoliť kúpiť to, čo predtým. "Slabší dopyt núti obchodníkov aj výrobcov ísť s cenami dole. Firmy strácajú príjmy a takto sa vytvára negatívna deflačná špirála," vysvetľuje Sadovská.
Na Slovensku však podľa nej v súčasnosti dochádza postupne k stabilizácii cenovej hladiny a aj ceny ropy či iných komodít majú skôr tendenciu rásť. V budúcich mesiacoch bude navyše o niečo viac viditeľný aj efekt drahších tabakových výrobkov pod vplyvom vyšších spotrebných daní z cigariet. Na celkový medziročný nárast či prepad cien má vplyv aj vlaňajšia východisková báza. "V budúcom roku očakávame o niečo rýchlejší rast cien, avšak priveľké zdražovanie neočakávame. Spotrebiteľský dopyt bude aj naďalej ovplyvňovaný pribúdajúcim počtom ľudí bez práce," dodáva Sadovská.