Brusel 10.apríla (TASR) - Zníženie ropných dodávok od producentov na Blízkom východe ako reakcia na obsadenie palestínskeho územia Izraelom nepostihne Európsku úniu (EÚ) ani zďaleka v takom rozsahu ako veľká ropná kríza začiatkom 70. rokov. Odvtedy už totiž 15 krajín únie uzatvorilo dohody s mnohými novými ropnými dodávateľmi, aby zmenšili svoju závislosť na Blízkom východe.
Z tohto regiónu síce pochádza ešte 31,11 % celkového ropného importu únie, ale Blízky východ je len druhým najväčším dodávateľom únie. Presne 7 % európskeho dovozu ropy pochádza z Iraku a 8 % z Iránu. Irak chce dodávky zo solidarity k Palestínčanom prerušiť najskôr na mesiac a Irán postup Iraku podporil. Bojkot dodávok zo strany Iránu však bude mať podľa neho zmysel len vtedy, ak sa na ňom zúčastnia aj iné moslimské krajiny.
Sympatie Iraku vyjadrila aj Líbya, ktorej export do EÚ predstavuje asi 9-% podiel celkového dovozu. Saudská Arábia (12 %) aj Kuvajt a ďalšie krajiny OPEC odmietli nasadiť "ropnú zbraň" v konflikte na Blízkom východe.
Najväčším jednotlivým dodávateľom EÚ je v súčasnosti Nórsko, z ktorého pochádza až 20 % ropného importu 15 krajín. Nasleduje ho Rusko so 14-% podielom. Veľká Británia je s 10 % na treťom mieste. Z Nigérie EÚ odoberá 4 % celkového importu ropy a zo Sýrie a Alžírska po 3 %. Väčšina ropy dnes pochádza z Európy, a to 31,9 %. Presne 18,6 % ropného importu EÚ je z Afriky a 15,3 % z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Len takmer 3 % dovážaného objemu ropy pochádzajú z USA.
Európska komisia dnes vyhlásila, že o ropnej kríze nemôže byť ani reči. Cena sa stále pohybuje v cielenom pásme OPEC 22 až 28 USD za barel.
(1 USD = 47,555 SKK)
* 3 mma gl