BRATISLAVA. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je citlivá téma a predovšetkým v čase krízy je pre krajiny ako Slovensko nevhodné, aby boli negatívne hodnotené len na základe jednoduchého mechanického prepočtu.
V súvislosti s preradením SR do skupiny krajín s dlhodobo najrizikovejšími verejnými financiami zo strany Európskej komisie (EK) to vo svojom aktuálnom komentári konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP), analytický útvar Ministerstva financií (MF) SR.
"Indikátory udržateľnosti poskytujú pri správnej a obozretnej interpretácii cenné informácie pre ekonómov a tvorcov hospodárskej politiky. IFP však zásadne nemôže súhlasiť s preradením Slovenska medzi krajiny s vysokým rizikom spôsobom, akým to urobila EK," zdôrazňujú analytici rezortu financií.
Jedným z dôvodov je skutočnosť, že výpočet, ktorý je základom hodnotenia komisie, je postavený len na situácii v roku 2009 a nezohľadňuje konsolidačné ciele vlády v nasledujúcich rokoch. "IFP to považuje z dôvodu prehĺbenia deficitu v čase krízy za extrémny predpoklad, ktorý je zároveň vzhľadom na pravidlá Paktu stability a rastu absolútne nerealistický," upozorňuje ministerstvo financií.
Schodok slovenských verejných financií má tento rok vzrásť na 6,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a Slovensko sa tak ocitlo v skupine 21 členských krajín únie, ktoré EK zaradila do procedúry nadmerného deficitu za prekročenie povolenej 3-% hranice. Do tohto limitu sa má SR podľa oficiálneho plánu konsolidácie dostať do roku 2012.
V prípade Slovenska neboli navyše podľa IFP na rozdiel od iných krajín pri hodnotení zohľadnené tzv. kvalitatívne faktory, ktoré by mohli výrazne zlepšiť jeho pozíciu z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Analytici MF medzi ne zaraďujú napr. najnižší podiel daní a odvodov na HDP v únii, relatívne veľmi nízku počiatočnú úroveň verejného dlhu, tradíciu plnenia konsolidačných cieľov v súlade s plánom či schválený rozpočet na roky 2010 až 2012 so začiatkom konsolidácie už v budúcom roku.
Slovensko podľa IFP patrí medzi krajiny, ktoré už v minulosti preukázali schopnosť podstatne znížiť deficit a zároveň riešiť problémy dlhodobej udržateľnosti svojich verejných financií.
"Predovšetkým v čase krízy je pre takéto a navyše malé krajiny absolútne nevhodné, aby boli onálepkované na základe mechanického prepočtu, ktorý síce vychádza z relevantných údajov, ale vo svojej podstate nemôže za každých okolností vystihnúť podstatu udržateľnosti vzhľadom na to, že neberie do úvahy iné relevantné faktory a aj na to, že hranice pre zatrieďovanie krajín do skupín udržateľnosti, ako aj váha niektorých parametrov sú arbitrárne stanovené," uzatvárajú svoj komentár analytici ministerstva financií.