WASHINGTON. Výbor pre finančné služby americkej Snemovne reprezentantov navrhol legislatívu upravujúcu financovanie záchrany systémovo dôležitých spoločností. Záchranu spoločností, ktorých kolaps by mohol ohroziť finančný systém, by mali platiť banky, hedžové fondy a iné finančné firmy s aktívami v hodnote presahujúcej 10 miliárd USD (6,72 miliardy eur).
Výbor navrhol spôsob, ako zaobchádzať s najväčšími finančnými inštitútmi. Návrh tiež rozširuje právomoci Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý plní v USA funkciu centrálnej banky. Fed bude mať moc zmenšiť firmy predstavujúce systematické riziko.
Návrh predložený v utorok (27.10.) je kompromisom vypracovaným ministerstvom financií a predsedom Výboru, demokratom Barney Frankom. Podľa predstaviteľa ministerstva financií Michaela Barra, ktorý stál na čele pri práci na reforme pravidiel pre Wall Street, je nová legislatíva energickým a primeraným riešením problému firiem, ktoré sú takzvane príliš veľké na krach. "Jasne formuluje tvrdé dôsledky pádu takejto spoločnosti, pričom ponecháva vláde možnosť zabrániť finančným turbulenciám."
Podľa plánu by sa náklady na záchranu a likvidáciu takejto firmy mali presunúť na veľké finančné spoločnosti z daňových poplatníkov, ktorí zaplatili vlaňajší záchranný balík pre finančný sektor v hodnote 700 miliárd USD, keď sa na pokraji kolapsu ocitli Bear Stearns a American International Group (AIG).
Prezident Barack Obama v liste adresovanom Frankovi pogratuloval Výboru za dosiahnutý postup v rámci balíka zákonov renovujúcich reguláciu finančného systému. "Daňoví poplatníci prosto nemôžu zostať v pozícii, že budú musieť platiť za straty súkromných inštitútov," napísal Obama. "Ak padnú veľké finančné firmy, vláda musí mať možnosť zlikvidovať ich riadeným spôsobom, pričom straty absorbujú akcionári a veritelia."
