BRATISLAVA.
"Tieto subjekty musia mať trasu už overenú v urbanisticko-technickej štúdii, prípadne v inom rezortnom projekte," informovala dnes TASR hovorkyňa BSK Milka Podmajerská. O rokovanie o novom návrhu trasy Ministerstvo hospodárstva SR, Slovnaft, alebo iné inštitúcie zatiaľ kraj nepožiadali.
Konštatovala, že pokiaľ ide o konkrétne trasovanie ropovodu, podstatný je ÚP hlavného mesta, ktorý je podrobnejší ako ÚP kraja.
Územný plán BSK spomína ropovod iba v textovej časti záväzných regulatívov, v nadradenej technickej infraštruktúre. Tam konkrétny bod 6.4. stanovuje "spresniť a chrániť koridor pre ropovod a produktovody Schwechat-Slovnaft".
Iné regulatívy v súvislosti s chránenými územiami a vodnými zdrojmi stanovujú zabezpečiť ochranu týchto území a venovať zvýšenú pozornosť najmä veľkokapacitným vodným zdrojom.
V územnom pláne Bratislavy je smerovanie trasy pre ropovod a produktovody zakreslené aj v grafickej časti. V textovej časti záväzných regulatívov stanovuje chrániť územnú rezervu koridoru pre ropovod a produktovody Slovnaft-Schwechat.
"Hlavné mesto teda môže v zmysle znenia záväzného regulatívu ÚP kraja smerovať trasu ropovodu a produktovodov aj v inej polohe než je tomu v súčasnosti," ozrejmila hovorkyňa BSK.
Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský počas rokovania mestského parlamentu 22. októbra povedal, že otázka trasovania ropovodu bude určite predmetom rokovania aj mestského zastupiteľstva. V prípade vedenia ropovodu okrajom, perspektívne priamo cez mestskú časť Petržalka na pravom brehu Dunaja, ktorá hraničí s Rakúskom, by mohlo dôjsť podľa neho k ohrozeniu zdrojov pitnej vody.