AKTUALIZOVANÉ 15:39

Brusel: Verejné financie Slovenska sú neudržateľné

Európska komisia vo svojej novej správe preradila Slovensko z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií do najrizikovejšej kategórie krajín.

Eurokomisár pre ekonomické otázky Joaquín Almunia.(Zdroj: TASR/AP)

BERLÍN. Komisia rozlišuje tri kategórie - v prvej sa nachádzajú krajiny s relatívne pevnou fiškálnou pozíciou, v druhej sú stredne rizikové krajiny a v tretej rizikové. Slovensko sa v predchádzajúcom hodnotení z roku 2006 nachádzalo v druhej kategórii.

V rizikovej kategórii sú spoločne so Slovenskom zaradené aj Česká republika, Cyprus, Írsko, Grécko, Španielsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Rumunsko, Slovinsko a Veľká Británia. V takmer všetkých krajinách je predpokladaný negatívny vývoj rozpočtov spojený s nárastom výdavkov súvisiacich so starnutím populácie, čo ešte prehlbujú výrazné východiskové nerovnovážnosti.

Preto sú tieto krajiny vystavené vysokým dlhodobým rizikám. Komisia vyzýva tieto "rizikové" krajiny, aby realizovali radikálne reformy sociálneho zabezpečenia a ambiciózne konsolidačné programy, ktoré v budúcich rokoch obmedzia rozpočtové schodky a znížia zadlženosť.

Okrem Slovenska si z hľadiska udržateľnosti v priebehu troch rokov od posledného hodnotenia pohoršili aj Írsko, Španielsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko a Veľká Británia. Všetky boli presunuté do nižších kategórií, než v ktorých sa nachádzali pred 3 rokmi.

Maďari a Poliaci sú na tom lepšie

Do druhej kategórie stredne rizikových krajín patria Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Luxembursko, Rakúsko, Poľsko a Portugalsko. Tieto krajiny sú na tom vo vzťahu k ich východiskovým pozíciám veľmi rozdielne. Belgicko, Nemecko a Rakúsko by podľa prognóz mali mať relatívne vysoké výdavky spojené so starnutím populácie, ale ich východisková situácia bola dobrá, čo znamená, že zhoršenie pozície súvisiace s krízou sa neprejavuje na štrukturálnej úrovni.

Naopak, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Poľsko a Portugalsko budú mať z dlhodobého hľadiska relatívne nízke náklady spojené so starnutím populácie, ale ich východisková fiškálna pozícia bola neudržateľná aj bez započítania ďalších nákladov. Vo všetkých týchto krajinách kríza spôsobila veľmi rýchly nárast zadlženosti v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP), čo rýchlo zatieňuje konsolidáciu dosiahnutú v posledných rokoch.

Bulhari aj Škandinávci sa držia

Do kategórie najmenej rizikových krajín z hľadiska udržateľnosti verejných financií patria Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko a Švédsko, ktoré majú relatívne pevnú fiškálnu pozíciu. Aj keď kríza viedla k zhoršeniu vládnych bilancií a výraznému zvýšeniu zadlženosti v pomere k HDP, ich štrukturálna fiškálna pozícia zostáva zdravšia než pozícia ostatných krajín EÚ, takže sú vystavené nižším dlhodobým rizikám.

Fiškálna politika je podľa EK neudržateľná, ak predpokladá nadmernú akumuláciu vládneho dlhu v dohľadnej budúcnosti, čo zároveň zvýši náklady na správu dlhu. "Udržateľnosť vyžaduje vyhnúť sa nadmernému nárastu vládnych záväzkov."

Hodnotenie komisie vychádza z dlhodobých projekcií vládnych výdavkov, príjmov a schodkov a berie do úvahy nárast výdavkov spojený s demografickým vývojom a akumuláciou dlhu. Podľa EK vlády úspešne zamerali svoju fiškálnu politiku na boj s krízou. Fiškálne stimuly, ktoré boli a sú v kompetencii národných vlád, spomalili pád ekonomiky a prispeli k nedávnym signálom jej oživenia. Viedli však aj k výraznému zhoršeniu v oblasti verejných financií.

V roku 2007 predstavoval priemerný rozpočtový schodok v EÚ 0,8 % HDP, čo bol najlepší výsledok za predchádzajúcich 30 rokov. V roku 2009 priemerný deficit vzrastie na 6 % HDP a v roku 2010 až na 7 % HDP a pomer celkovej zadlženosti EÚ v pomere k HDP vyskočí o 20 percentuálnych bodov.

Demografia je problém

Komisia upozorňuje, že vlády nemôžu ignorovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Aj keď je nárast rozpočtových schodkov a zadlženosti v súvislosti s krízou vysoký, prognózovaný dopad starnutia populácie na verejné financie bude ešte mnohonásobne väčší. Oba faktory zhoršovania stavu verejných financií - výdavky spojené s krízou a starnutie populácie - spôsobili, že konsolidácia verejných financií sa stala akútnym problémom.

Udržateľnosť súvisí so schopnosťou vlád predpokladať budúce finančné náklady spojené s dlhom krajiny. EK upozorňuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií a vplyv starnutia populácie na rozpočty predstavujú problém pre všetky členské štáty EÚ.

Vysoká zadlženosť je často korigovaná rýchlym rastom ekonomiky. Avšak demografický vývoj bude mať negatívny vplyv na rastový potenciál, čo podčiarkuje dôležitosť reforiem podporujúcich rast produktivity práce. "Zníženie zadlženosti v pomere k HDP bude musieť vzísť z kombinácie fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem na podporu rastového potenciálu." Iba tak sa vlády budú môcť v najbližších desaťročiach vyhnúť neudržateľnému nárastu zadlženosti.

Tri podmienky

Prvou podmienkou stratégie udržateľnosti je zníženie zadlženosti. Po skončení finančnej a hospodárskej krízy budú musieť vlády začať uťahovať opasky. Podľa prognóz EK sa zadlženosť EÚ môže bez konsolidácie vyšplhať na 100 % HDP už v roku 2014. Podľa EK vlády musia ponechať fiškálne stimuly, kým nebude zabezpečené oživenie ekonomiky. Potom však musia urýchlene preorientovať svoje fiškálne politiky smerom k udržateľnosti.

Ďalším dôležitým faktorom je zamestnanosť. V tejto oblasti sú potrebné štrukturálne reformy na zvýšenie funkčnosti a flexibility trhu práce, ktoré by podporili nárast mier zamestnanosti starších ľudí a žien. Tento nárast zamestnanosti pred krízou bol dôležitým krokom smerom k udržateľnosti verejných financií.

Treťou podmienkou je reforma systémov sociálneho zabezpečenia. Najdôležitejšie sú podľa komisie reformy dôchodkového a zdravotného systému.

Počiatek: Komisia nás chápe

Minister financií Ján Počiatek je presvedčený, že Európska komisia bude súhlasiť s plánom konsolidácie slovenských verejných financií, ktorých deficit by mal v budúcom roku klesnúť z tohtoročných 6,3 % na 5,5 % hrubého domáceho produktu. Uviedol to dnes na rokovaní finančného výboru parlamentu, ktorého členovia odporučili Národnej rade schváliť návrh štátneho rozpočtu na budúci rok bez akýchkoľvek pozmeňovacích návrhov.

Rast verejných deficitov bol podľa Počiatka prirodzenou a nevyhnutnou reakciou proti kríze. "Komisia chápe, že to tak je. Má procedúru, ktorú musí riešiť, takže zaradí 20 až 22, možno aj viac krajín do procedúry nadmerného deficitu, a to len preto, aby jasne povedali - máme tu takéto pravidlá hry, povedzte, akým spôsobom budete konsolidovať, my vám k tomu povieme, čo si o tom myslíme," priblížil minister.

Na kritiku opozície, že vláda znižuje budúci rok deficit príliš pomaly, Počiatek reagoval, že aj podľa európskych pravidiel je pásmo optimálnej konsolidácie medzi 0,5 až 1 % HDP.

"Tým, že konsolidujeme o 0,8 %, sme presne v tom pásme, v ktorom by sme mali byť. Garantujem vám jednu vec, podľa toho, ako sú vedené diskusie s komisiou, komisia bude akceptovať tento náš plán konsolidácie," zdôraznil Počiatek s tým, že si je ochotný s opozičnými predstaviteľmi na takýto výsledok aj staviť.

Almunia: Slovensko patrí ku vysokorizikovým krajinám

Napriek náznakom rozmachu hospodárstva hrozia mnohým krajinám EÚ pre zvyšujúce sa bremeno dlhov neriešiteľné ekonomické problémy. Myslí si to podľa denníka Financial Times Deutschland (FTD) eurokomisár pre ekonomické otázky Joaquín Almunia, ktorý rozdelil krajiny únie do niekoľkých kategórii.

Zatiaľ čo Fínsko a Švédsko označil za naďalej bezrizikové krajiny, ďalších 13 štátov zaradil do vysokorizikovej skupiny. Almunia vyjadril vážne pochybnosti o tom, či všetky členské krajiny EÚ budú v budúcnosti schopné svoje dlhy pokryť príjmami štátu, pričom medzi rizikové zaradil krajiny eurózony ako Španielsko, Holandsko, Grécko, Írsko, Slovensko, Slovinsko, Maltu a Cyprus. Ohrozené sú však podľa neho aj krajiny mimo nej ako Veľká Británia, Rumunsko, Česko, Lotyšsko a Litva.

Menej dramatická bude podľa komisára zjavne situácia v troch najsilnejších krajinách eurozóny Nemecku, Francúzsku a Taliansku, ktoré označil za "stredne rizikové". Bez zásadných reforiem hrozí v nasledujúcich desaťročiach enormný nárast výdavkov na splácanie dlhov, úrokov, dôchodky a zdravotníctvo, uvádza podľa FTD správa EÚ, ktorá skúma rozvoj štátnych financií do roku 2060.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 803
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 599
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 346
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 143
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 588
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 589
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 247
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 988
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 783
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 722

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

Brusel: Slovensko v kvalite života pre ľudí zaostáva

Krajinu podľa Bruselu trápi predovšetkým vysoká dlhodobá nezamestnanosť či regionálne rozdiely.

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú spolu krajiny V4, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Dokopy chcú tento rok minúť 315-tisíc eur.

Brusel žiada od Talianska dodatočné úsporné opatrenia

Taliansko z dôvodu vysokého dlhu v roku 2016 prisľúbilo, že zníži rozpočtový schodok na 1,8 percenta HDP.

Slovensko vymení svojich zástupcov v trvalom eurovale

Zmeny súvisia s ukončením pôsobenia Ivana Lesaya na ministerstve financií.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop