PEKING. nebola.
Podpredseda ruskej vlády Alexander Žukov médiám potvrdil, že čínska a ruská strana okrem iného uzavreli dohodu o úvere v hodnote 500 miliónov USD, ktoré Čínska rozvojová banka poskytne svojmu ruskému náprotivku banke VEB a druhú pôžičku v rovnakej výške poskytne Čínska agrárna banka štátnej ruskej VTB banke.
Druhý podpredseda ruskej vlády Igor Sečin však odmietol potvrdiť správu, že ruský štátny energetický gigant Gazprom a jeho čínski partneri podpísali oficiálnu zmluvu o dodávkach plynu. Malo by ísť o dohodu typu plyn za úver, podobne ako v prípade dohody ropa za úver v hodnote 25 miliárd USD, ktorú obe strany uzavreli začiatkom roka.
Ruským energetickým firmám totiž chýba hotovosť a Čína sa rýchlo rozvíja a potrebuje zdroje energie. Globálna hospodárska kríza a pokles dopytu po energiách v Európe urýchlili rozhodnutie Ruska hľadať nových odberateľov ropy a plynu. Čína predstavuje v tomto smere obrovský a sľubný trh.
Úver, ktorý Rusko získalo za dohodu o dodávkach ropy do Číny, mu umožní vybudovať ropovod a transportovať komoditu zo zatiaľ nedotknutých nálezísk na Sibíri do susednej ázijskej krajiny, ktorá je druhým najväčším spotrebiteľom ropy a plynu na svete. Moskva výmenou za túto pôžičku garantovala Pekingu po dobu 20 rokov dodávky ropy.
Podobnú dohodu by chceli obe strany dosiahnuť aj v prípade plynu. Jej podpis ale brzdia spory o cenu, podmienky úveru a ďalšie otázky, vrátane údajnej požiadavky Pekingu na podiel na ruských nerastných zdrojoch. Rusko sa však rovnako ako Čína odmieta vzdať úplnej kontroly nad energetickými firmami, ktoré považuje za strategické.
Na druhej strane Moskva potrebuje financie na ich rozvoj a tiež nové trhy a Peking zase zdroje energie, čo je hnacím motorom podobných zmlúv, ktoré sa aj napriek rozdielnym postojom, nakoniec podarí uzavrieť.
