Na Slovensko sa vracia doba dlhová

Kríza a neochota vlády šetriť. A za tri roky tu máme dlh v prepočte vyše bilióna slovenských korún.

(Zdroj: Shooty)

Spoliehať sa na to, že v pomere k HDP máme dlh stále nízky, sa neoplatí. Dlh rastie a v budúcnosti ho zaplatíme cez vyššie dane a možno aj cez vyššie úroky a prudšie zdražovanie.

BRATISLAVA. Verejný dlh Slovenska, ktorý bol ešte pred troma rokmi zhruba 500 miliárd korún, sa do ďalších troch rokov zdvojnásobí. Podľa prognóz ministerstva financií má v roku 2012 stúpnuť až na 33,3 miliardy eur, čo je vyše bilióna korún. Niektorí ekonómovia pritom hovoria, že to bude viac.

V pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) nie je v súčasnosti dlh veľký. Je to okolo 30 percent. Aj po jeho predpokladanom náraste takmer na 43 percent v roku 2011 bude stále patriť medzi najnižšie v únii. To pripomína vláda, keď jej opozícia aj ekonómovia hovoria, že neúmerne zadlžuje Slovensko. Dlh je však príčinou štátnych bankrotov a jeho nízky podiel na HDP je len slabá útecha. Kríza sa na percentá príliš nepozerá.

Štátnemu bankrotu sa nedávno tesne vyhlo Maďarsko, aj to iba za výdatnej finančnej pomoci Medzinárodného menového fondu a Európskej únie. Malo dlh zhruba 70 percent HDP.

Prázdne percentá

Čo je to verejný dlh
  • Dlh verejnej správy je dlh vlády, samospráv, štátnych fondov a iných inštitúcií. V podstate však ide najmä o dlh, ktorý vytvorili všetky doterajšie vlády. Štátny dlh totiž tvorí až 96 percent verejného dlhu. Vzniká tým, že vlády minú oveľa viac peňazí, ako majú z daní, odvodov a iných zdrojov. Každý rok je preto v štátnom rozpočte deficit. Súčet deficitov tvorí dlh.
  • Eurokritériá povoľujú dlh do 60 percent hrubého domáceho produktu. Viaceré štáty eurozóny sú zadlžené viac.
  • Dlh vlády väčšinou splácajú novým dlhom. Výnimkou bol u nás rok 2002, keď vláda použila časť výnosov z predaja SPP na splatenie schodku štátneho rozpočtu (36,3 miliardy korún) a časti štátneho dlhu (20 miliárd korún). Vlani bol verejný dlh 18,6 miliardy eur (560 miliárd korún).

Dlh krajiny by podľa kritéria únie pre zavedenie eura nemal byť vyšší ako 60 percent HDP. Môže sa zdať, že všetko, čo je nižšie, je bezpečná zóna a krajine nič zlé nehrozí. No argumentovať nízkymi percentami sa nie vždy oplatí.

Štátny bankrot zastihol napríklad Argentínu s dlhom okolo 50 percent. Lotyšsku nepomohlo ani to, že malo často rozpočet v prebytku a dlh necelých 20 percent, hoci tam išlo najmä o menovú krízu. Ak by nezískalo pomoc únie a fondu, mohlo nedávno tiež skončiť v bankrote. Tento týždeň dokonca zahraniční investori odmietli od vlády v Rige nakupovať cenné papiere. Aj po znížení dôchodkov o desať percent či po prepustení tretiny učiteľov a znížení platov v štátnej správe tak hrozí, že nebude mať z čoho financovať výdavky rozpočtu.

„Neexistuje nijaká ekonomická teória, ktorá by umožnila vypočítať bezpečnú hodnotu zadlženia v pomere k HDP,“ hovorí český ekonóm Pavel Kohout. Aj úniou požadovaných 60 percent je podľa neho len politická konštanta, ktorú určili tak, aby sa pri zakladaní eurozóny zmestili do eurokritérií Nemecko a Francúzsko.

Ekonómovia sa zhodujú, že chudobnejšie krajiny, ako napríklad Slovensko či Maďarsko, znesú oveľa menej dlhu, ako napríklad bohatší Belgičania alebo Taliani. „Postkomunistické krajiny nemajú takú tradíciu a dôveryhodnosť ako Taliansko a ani také skúsenosti s riadením dlhu,“ vysvetľuje Kohout. To je napríklad dôvod, prečo Belgicko s dlhom 100 percent HDP stále nie je v bankrote.

Slovensko v súčasnosti zažíva tretiu veľkú vlnu nárastu štátneho dlhu. Prvá bola počas tretej Mečiarovej vlády v druhej polovici 90. rokov. Vláda hospodársky rast umelo nafukovala cez štátne výdavky. Tie vo volebnom roku 1998 stúpli medziročne až o 12,5 percenta.

K nárastu dlhu prispelo aj to, že zahraničie vláde už nechcelo požičiavať a tá deficit rozpočtu musela prefinancovať doma za vysoké úroky. Mečiar pritom pripravil Mikulášovi Dzurindovi niekoľko dlhových mín. Jednou z nich bola záruka za bankové úvery železníc, ktoré postupne dosiahli až 20 miliárd korún.

Týždne od kolapsu

Potom prišla reštrukturalizácia a privatizácia bánk. To už viedol vládu Dzurinda. „Keby sa reštrukturalizácia a privatizácia odložila, hrozil kolaps ekonomiky. Nehralo sa pritom o roky, ale o týždne,“ spomína Juraj Renčko, ktorý ministerke financií Brigite Schmögnerovej radil pri ozdravovaní bankového sektora. Na konci roka 1999 podľa neho dokonca hrozilo, že Národná banka odoberie licenciu Slovenskej sporiteľni aj VÚB.

Tretia vlna nárastu štátneho dlhu, ktorá práve prichádza, nie je podľa ekonóma Iness Juraja Karpiša len o kríze, pre ktorú výrazne klesli daňové príjmy. „Vláda neadekvátne reagovala na zhoršenie ekonomickej situácie, dostatočne nešetrí a peniaze míňa na projekty, ktoré by v súčasnom nepriaznivom ekonomickom prostredí nemali mať prioritu.“ Kríza podľa neho nie je vhodný čas napríklad pre Národný futbalový štadión, na ktorý vláda vyčlenila 70 miliónov eur (2,1 miliardy korún).


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 592
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 842
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 291
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 984
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 014
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 894
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 718
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 551
  9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 240
  10. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 227

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Z Nemecka urobila Merkelová hýbateľa Európy

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.

Neprehliadnite tiež

Fed sa chce zbaviť dlhopisov, ktoré nakupoval od krízy. Čo to prinesie?

Od októbra sa americká centrálna banka každý mesiac zbaví dlhopisov v hodnote 10 miliárd dolárov.

Do Prahy dorazili čínske bicykle ofo, ide o najväčšiu bikesharingovú službu na svete

Obyvatelia Prahy môžu zadarmo jazdiť na bicykloch od firmy ofo. Stačí im na to len mobilný telefón.

V Bratislave otvorili pizzeriu Domino´s, druhú najväčšiu sieť na svete

Pizzeria Domino´s má v hlavnom meste problém s doručovaním.