Rok po bankrote Island sklamane sleduje nezáujem mu pomôcť

Pred rokom sa ekonomika Islandu po krachu troch najväčších bánk zrútila. Odvtedy sa ostrovná krajina márne snaží pozviechať a bude jej roky trvať, než sa dostane tam, kde bola ešte v lete 2008.

LONDÝN.

Recesia - kreppan je vidieť na každom kroku a o inom sa Islanďania ani nebavia. Z 300.000 obyvateľov nie je nikto, koho by kolaps krajiny nezasiahol. Jedným z očividných dôkazov krízy je rozostavaná obria koncertná sieň pri zálive Faxafloi v hlavnom meste Reykjavík. Pôvodne zamýšľaná ako symbol prosperity, v ktorej sa prvý koncert mal hrať už v decembri tohto roka, dnes stojí rozostavaná a opustená bez väčšej šance na dostavbu v najbližšom období.

Ceny v krajine sa prudko zvýšili potom, ako kurz islandskej koruny klesol na polovicu hodnoty spred krachu finančného systému a veľká časť Islanďanov prišla o prácu. Navyše, aj tí, ktorí ju ešte stále majú, pocítili pokles miezd. Objem dlhov sa pre väčšinu obyvateľov prakticky zdvojnásobil, najmä pre tých, ktorí si predtým brali úvery v cudzích menách.

Bez cudzej meny

Práve zahraničné meny sú dnes na Islande jednou z najčastejšie diskutovaných tém. Islanďania, ktorí pred krízou mali prístup k neobmedzenému objemu devíz, museli prejsť na prísne prídely, niečo, čo podľa jedného z obyvateľov ostrova je bežné na Kube. Ak si chce dnes obyvateľ Islandu kúpiť cudziu menu, musí predložiť platnú letenku do krajiny, kam má namierené a aj vtedy dostane len obmedzené množstvo devíz.

Hnev ľudí je preto cítiť na každom kroku. Zo situácie obviňujú Veľkú Britániu a jej premiéra Gordona Browna, Európsku úniu, ale najmä svojich investorov. Práve tí pocítili hnev obyvateľstva najviac, keď mnohým miestni poškodili autá a domy, čo je niečo, čo na ostrove nepoznali desaťročia.

Najväčším problémom súčasnosti Islandu je prípad Icesave, internetovej pobočky komerčnej banky Landsbanki. Keď sa Landsbanki zrútila a s ňou aj kontá Britov a Holanďanov, zanechala Islandu dlh za 4,3 miliardy eur (129,54 miliardy Sk). Z globálneho pohľadu to nie je problém, ale pre maličký Island je splácanie tohto dlhu prakticky nerealizovateľné.

Aj keď niektorí obyvatelia sú presvedčení, že islandskí daňoví poplatníci by nemali platiť dlh z kolapsu komerčných bánk, podľa viacerých by Island mal svoj dlh zaplatiť. Vláda sa tomu nebráni, problémom je ale podiel, aký by Island mal zaplatiť. Iba pred pár týždňami opustil novú ľavicovú vládu minister zdravotníctva, ktorý takto protestoval proti spôsobu, akým vláda rieši dlh Landsbanki. Ogmundur Jonasson je presvedčený, že Island by mal prípad dlhov voči Británii a Holandsku dať na súd, aby ten určil, aké sú záväzky krajiny potom, čo sa jej celý finančný systém zrútil. Túto možnosť však podľa neho Británia a Holandsko zablokovali.

"Sme svedkom najhoršieho prejavu Britov, typického z koloniálnych čias. Namiesto toho som očakával to, na čo som u Britov zvyknutý viac - férovosť a demokratické tradície," povedal sklamaný Jonasson. "Ekonomiku našej krajiny zničil bankrot bánk. Chceme splatiť naše dlhy, no chceme splácať len to, za čo sme aj zodpovední, nič viac," dodal bývalý minister.

Po uši v dlhoch

Aká je situácia pre Island ťažká, dokazuje skutočnosť, že finančnú pomoc zo strany Medzinárodného menového fondu, či rozhovory o pristúpení k Európskej únii podmienili tieto strany vyriešením kauzy Icesave. Takže namiesto riešenia ekonomických problémov ľudí musí Reykjavík riešiť takmer iba problém banky a dlhov voči Britom a Holanďanom.

Profesor Stefan Olafsson z University of Iceland hovorí, že vláda naozaj musí najskôr vyriešiť problém Icesave, aby mohla konečne začať riešiť problémy obyvateľstva, ako je napríklad rastúce zadlženie domácností. Podľa mnohých to však trvá až príliš dlho.

Kríza zároveň radikálne zmenila názor Islanďanov na spôsob riadenia spoločnosti. "Podľa ľudí voľný kapitalizmus ako model zlyhal a teraz by radšej chceli krajinu orientovať na škandinávsky sociálny model," povedal Olafsson. Nie je to však iba kapitalizmus, ktorému sa Islanďania otáčajú chrbtom. Podobný postoj začínajú mať aj voči Európskej únii, ktorej v prvých týždňoch po krachu bánk verili. Teraz majú pocit, že ani EÚ nemá záujem Islandu pomôcť.

Nie všetko sa však na Islande zrútilo. Podľa Olafssona tradičné sektory ako rybárstvo, energetika a výroba vlnených produktov sú schopné prežiť krízu aj bez pomoci vlády.

Najväčší rozmach ale zaznamenal sektor turistického ruchu, keď na Island začali prichádzať vo väčšom počte zahraniční turisti, ktorí využívajú pád islandskej koruny. Ako povedal zástupca najväčšieho národného parku na Islande Vatnajokull Park, v tomto roku ho navštívilo približne 350.000 ľudí, čo je oproti minulému roku zhruba 30-% rast.

Mnohí Islanďania tvrdia, že sa opäť vrátili časy, na ktoré už mnohí zabudli - keď sa dôraz kládol na tvrdú prácu, kreativitu a skutočné hodnoty, a nie na to, ako rýchlo zarobiť čo najviac peňazí. Je ale isté, že malý ostrov bude za svoj flirt s veľkým kapitalizmom platiť ešte veľmi dlhé roky.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  2. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  3. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  4. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  5. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  6. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  7. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  8. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  10. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 562
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 356
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 794
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 730
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 796
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 391
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 163
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 683
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 116
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 643

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov, debatujeme o ňom do omrzenia v čase robotizácie a editovania ľudského genómu, v čase, keď máme šance aj na lepšiu budúcnosť.

DOMOV

Prieskum agentúry Focus: Smer klesá, KDH je v parlamente

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade pracujú.

EKONOMIKA

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú krajiny V4.

Neprehliadnite tiež

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Ceny ropy vzrástli

Trhy zareagovali na pokles zásob komodity v USA.

Ex-manažér koncernu ABB spreneveril sto miliónov dolárov

Motívom trestnej činnosti bolo zrejme "iba" osobné obohatenie.

Amazon ruší poplatky za dopravu, posielať balíčky bude zadarmo

Firma je jeden z naj­väč­ších e-sho­pov na svete so širokou ponukou sortimentu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop