Dôchodkové správcovské spoločnosti pod tlakom Ficovej vlády dali prednosť istote pred rizikom. Akcie vypredali. Teraz, keď viaceré akciové indexy zaznamenali od marca zárobky v desiatkach percent, sporitelia v druhom pilieri z toho nič nemajú.
BRATISLAVA. Kto investoval do akcií v marci, mohol na nich doteraz zarobiť už desiatky percent. Aj správcovia dôchodkových úspor mohli za ten čas výraznejšie zhodnotiť majetok v dôchodkových fondoch. No namiesto toho, aby nakupovali pred niekoľkými mesiacmi lacné akcie, za lacný peniaz svoje akcie vypredali.
Ešte vlani na jar bol podiel akciových investícií v rastových dôchodkových fondoch od 15 do 25 percent. Po roku sa znížil na päť až deväť percent. DSS sa zbavovali časti akcií pre poklesy na akciových trhoch. No do júla odpredali postupne všetky akcie. Vládna koalícia totiž prijala taký zákon, ktorý kúpu akcií robí pre správcov neúnosne rizikovú. Hrozí im, že straty na akciových trhoch, na ktoré nemajú vplyv, by museli vykrývať z vlastného.
Akcie predávali lacno
Podľa DSS to bola pomsta premiéra za to, že odmietli spolupracovať na vylákaní 300tisíc ľudí z druhého piliera. Novela dôchodkového zákona platí od júla.
Vláda o tejto zásadnej zmene rozhodla v čase, keď americký akciový index Dow Jones bol na historicky najnižších hodnotách za posledných dvanásť rokov. No odvtedy viac-menej rastie. Od začiatku marca doteraz už zarobil okolo 40 percent.
Zarábali však aj ďalšie akciové indexy. Vyše 40 percent si od začiatku marca pripísal nemecký index DAX, britský FTSE či európsky Euro Stoxx50, ktorý zahŕňa 50 takzvaných blue chips titulov eurozóny. „Načasovanie zmien bolo zhodou okolností také, že vláda s nimi prišla v najhoršom možnom okamihu a správcovské spoločnosti odpredali akcie v čase, keď to bolo pre ne najmenej výhodné," hovorí ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž.
Sporenie na dôchodok cez investície na kapitálovom trhu je dlhodobá záležitosť. Podobných vzostupov a poklesov na akciových trhoch bude ešte veľa. Akcie v dlhodobom výhľade sú však výnosnejšie ako napríklad dlhopisy.
„Keď zoberieme do úvahy, že priemerný čas sporenia na dôchodok v penzijných fondoch je 30 rokov, priemerné nominálne zhodnotenie akcií na americkom trhu bolo doteraz za rovnaké obdobie okolo 10 percent ročne. Reálne zhodnotenie bolo okolo osem percent. V Európe to bolo o čosi nižšie," hovorí Baláž.
Vláda zmenami dosiahla to, že portfóliá penzijných fondov sú bez akcií a podobajú sa na seba bez rozdielu, či ide o konzervatívny fond, ktorý ani do akcií nemôže investovať, alebo rastový či vyvážený fond, ktorým to zákon dovoľuje. Rovnako tým vláda obmedzila konkurenciu medzi DSS, keďže pre podobné investície ponúkajú podobné výnosy.
Zmenu nechcú
Ministerstvo práce argumentuje tým, že investičná stratégia je výhradne vnútornou záležitosťou každej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. „Naďalej platí, že v rastových fondoch sa môže nachádzať až 80 percent a vo vyvážených až 50 percent akciových investícií," uviedlo.
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál povedal, že o zmene nastavenia druhého piliera neuvažujú. „Nie je možné meniť legislatívu každý polrok tak, ako sa vyvíjajú akciové indexy," povedal.
Opoziční poslanci sa však zhodujú v tom, že táto vláda ukrátila sporiteľov o dôchodkové výnosy. „Je evidentné, že tieto pravidlá prinútili dôchodkové spoločnosti predávať akcie v čase, keď ceny boli najnižšie," povedal poslanec SDKÚ Ivan Mikloš.
Poslanec KDH Július Brocka tvrdí, že posledná novela z dielne Smeru zmenila filozofiu druhého piliera. „Všade inde vo svete teraz zarábajú na raste akciových trhov, len u nás nie."
Autor: Marinna Onuferová