Lajos Bokros: Slováci boli pri reformách osvietenejší

Maďarský reformátor varuje, že hospodárske oživenie v zahraničí nemusí pomôcť zle pripraveným.

"Spoločnosť musí na vlastnej koži skúsiť negatívne vplyvy chybných rozhodnutí. Až potom budú ľudia schopní prijímať recepty rôznych zázračných liečiteľov so zdravou skepsou."(Zdroj: SME– TIBOR SOMOGYI)

O dvoch silných politických blokoch v Maďarsku si myslí to najhoršie. Socialisti a Fidesz sú podľa neho protekcionistické, xenofóbne a skorumpované. Bývalý minister financií Maďarska, dnes poslanec Európskeho parlamentu LAJOS BOKROS.

Strana Maďarské demokratické fórum, za ktorú ste kandidovali do Európskeho parlamentu, tvrdí, že v otázke jazykového zákona sa možnosti bilaterálnych rokovaní medzi Slovenskom a Maďarskom vyčerpali. Ste hlavný rečník konzervatívnej frakcie v tejto kauze. Vaša frakcia navrhovala, aby o zákone rokovalo plenárne zasadanie EP, čo neprešlo. Čo bude ďalej?

„Nemyslím si, že sa vyčerpali možnosti zlepšenia slovensko-maďarských vzťahov. To však neznamená, že nemá zmysel sa snažiť riešiť túto otázku aj na európskej úrovni. V Európskom parlamente frakcia konzervatívcov a reformátorov na môj návrh prijal uznesenie, že sa budeme snažiť túto tému dostať na program plenárneho zasadania.

A ak by sa tak stalo, budem hlavným rečníkom frakcie k tejto téme. Prijala to preto, lebo som zdôraznil, že tu nejde o bilaterálny slovensko-maďarský spor, ale o univerzálne ľudské práva, ktorými sa únia, či chce, alebo nie, je povinná zaoberať. A tiež, že tu ide aj o demokraciu na Slovensku. Pre Slovákov na Slovensku nie je dobré, že bratislavský parlament prijal novelu zákona, ktorá vo viacerých bodoch porušuje ľudské práva. Vyzdvihol by som len dva, poriadne som si zákon preštudoval..."

To nie je práve typické pre maďarských politikov...

„.... v každom prístupnom jazyku, po slovensky, maďarsky, anglicky, ako sa dalo. Jednak sú to pokuty, to, že je „nesprávne" použitie jazyka finančne sankcionované. Za druhé to, že zákon uplatňujú aj retroaktívne, ad absurdum na 500 ročnom náhrobnom kameni treba umiestniť slovenský nápis...:

To v zákone nie je...

„Môže mať aj takúto interpretáciu. Nezávisle od toho si však myslím, že tento zákon poškodil slovenskú demokraciu. Preto sa chcem, nie proti slovenským poslancom, ale spolu s nimi, angažovať v tejto veci, aby sme našli možnosť spoločnej dohody. Na základe vzájomnej úcty, nie týmto, dnes typickým búchaním dverami a krikom."

Zaznamenali ste už u slovenských kolegov nejaký úspech?

„Sú medzi nimi takí, čo túto logiku chápu. Ani ich situácia nie je ľahká, aj na Slovensku je určitá nálada, blížia sa voľby, rovnako ako v Maďarsku. Podľa všetkého slovenský premiér nechce zaostávať za SNS, lebo sa ani príliš netají cieľom, aby ďalšiu vládu bol schopný zostaviť podľa možností bez SNS. K tomu musí tiež ukázať, že dostatočne bráni slovenské národné záujmy. Je problém, že sa táto otázka v oboch krajinách stala súčasťou volebného boja."

Ktorí slovenskí poslanci chápu vašu logiku ohľadne jazykového zákona?

„To konkrétne nemôžem povedať, nie som na tomu oprávnený. Predovšetkým ich však samozrejme treba hľadať v okolí SDKÚ."

V každom prípade, únia sa týmto sporom nechce príliš zaoberať.

„Treba rozlišovať medzi rôznymi inštitúciami únie. Európska komisia má napríklad komisára, ktorý má v popise práce aj ochranu menšinových jazykov..."

Ten tiež povedal, že do sporu nemôže zasahovať.

„Zasahovať do toho nemôže nikto, o tom, aké zákony na Slovensku vznikajú, rozhoduje slovenský parlament. Okrem zasahovania však existuje tisíc ďalších spôsobov, ako veci ovplyvniť. Morálny tlak môže vyvinúť aj Európsky parlament, v ktorom možno prerokovať čokoľvek, na čom sa frakcie dohodnú, že to dajú na program rokovania.

Civilizovaná diskusia o tomto vážnom porušení ľudských práv na európskej úrovni zase zvyšuje citlivosť a informovanosť európskej verejnosti o spore, ktorý inak budí dojem hádky dvoch, voľným okom neviditeľných malých európskych národov."

Maďarsko žiada vytvoriť v rámci únie také, dosiaľ neexistujúce mechanizmy, ktoré v budúcnosti umožnia riešiť podobné spory. Čo to konkrétne znamená?

„Napríklad by mohol europarlament prijať zákon určujúci minimálne štandardy a požiadavky na ochranu menšinových práv."

Niečo podobné však odmieta veľa krajín, napríklad veľmi vplyvné Francúzsko.

„A Španielsko, a mnoho ďalších. Čas však pracuje pre nás, a aj táto diskusia to napomôže."

V konzervatívnej frakcii sú aj poslanci českej ODS. Podporujú vašu snahu?

„Českí poslanci ju prijali s priateľskou neutralitou, ich šéf Jan Zahradil to označil za spor dvoch krajín. Ale nebránili prijatiu stanoviska, aby sa téma na spoločný návrh frakcie dostala na program plenárneho zasadania. Či sa to nakoniec podarí, závisí od toho, či ju odsúhlasia aj ostatní šéfovia frakcii a organizačný výbor parlamentu. V iných frakciách o tom zatiaľ neprebehla ani diskusia."

Ste ekonóm, prečo sa vo veci osobne tak angažujete?

„Ľudské práva musia zaujímať každého poslanca europarlamentu už z princípu. Ja som sa zároveň už v minulosti veľmi angažoval za spoluprácu a spolunažívanie národov Karpatskej kotliny, toto je len logickým pokračovaním.

Som hrdý, že pre to mám aj určitý morálny základ, je známe, že som sa v rámci svojich skromných možností na Slovensku, v Rumunsku, Ukrajine, Srbsku a inde zúčastnil prípravy reforiem, ktoré prispeli k ich rozvoju. Mám veľa priateľov, kontaktov medzi slovenskými intelektuálmi, podnikateľmi, politikmi, rovnako ako v Srbsku či Rumunsku."

So slovenskými priateľmi hovoríte aj o vzťahoch? S akým výsledkom?

„Samozrejme. Výsledky sa nikdy neprejavia okamžite, ak však po stáročia prežívajúce traumy a extrémistickými politikmi i dnes živené nenávisti dokážeme niečím aspoň čiastočne vyvážiť, už je to výsledok. Zázraky nemožno očakávať, treba každodennú drobnú sizyfovskú prácu."

Svojho času ste boli ministrom za socialistov...

„Povedzme skôr, že som bol ministrom financií v sociálnoliberálnej vláde..."

... dnes ste poslancom najkonzervatívnejšej konzervatívnej frakcie. Nie je to veľký skok?

„Nie. Ľavica, pravica, socialista, konzervatívec - to z krátkodobého politického hľadiska nemá v strednej Európe žiadny význam. Je veľa strán, čo sami seba nazývajú pravicovými, presadzujú však jednoznačne socialistickú ekonomickú politiku. Výborný príklad je maďarský Fidesz, ktorý je rozhodným zástancom veľkého štátu, rozdávania, podpôr pre každého, protekcionizmu, paternalizmu, dokazuje to každý deň.

V roku 2002 Fidesz hlasoval za stodňový sociálny program Medgyessyho vlády, ktorý zruinoval Maďarsko. MDF zaň napríklad nehlasovalo. Ja sa dôsledne držím jednej cesty, v rokoch 1995-96 ma mimochodom obviňovali, že v socialistickej vláde uskutočňujem thatcherovskú politiku. Ale tá vláda podporovala rozumom a odbornosťou diktované kroky, ktoré Maďarsko nutne potrebovalo.

Dnes MDF ako jediná strana podporuje moje návrhy na štrukturálne zmeny, odkladané už dvadsať rokov."

Pred eurovoľbami ste v jednom rozhovore označil poľskú stranu bratov Kaczinských za populistickú, dnes s ňou sedíte v jednej frakcii.

„Frakcia nevznikla zo vzájomnej lásky, ale preto, lebo sú európska ľudová strana aj európski socialisti protireformní. Voláme sa Skupina európskych konzervatívcov a reformátorov. Je to jediné uskupenie, ktoré aspoň slovne požaduje reformu únie. Nezhodnem sa tam s každým vo všetkom, to by však neplatilo ani v európskej ľudovej strane, ak by v nej títo poslanci zostali."

Je to aj frakcia euroskeptikov, vy ste ako euroskeptik nikdy nevystupoval.

„Nie som ním ani teraz. Pre krajiny strednej a východnej Európy je členstvo v únii nesmierna výhoda a pokrok. Únia je pre nás civilizačný rámec vyššieho rádu a my by sme sa určite mali snažiť o jej posilnenie.

Britskí konzervatívci berú s pochopením, že je medzi nami obrovský rozdiel napríklad v tom, že podľa mňa musí Maďarsko - nasledujúc našich slovenských bratov - vstúpiť do eurozóny. Čo asi Briti nikdy neurobia, majú radi obrázok kráľovnej na bankovkách. Pre mňa nie je dôležité, či Británia vstúpi do eurozóny, záleží mi však na tom, aby tam vstúpilo Maďarsko."

Čo je podľa vás najdôležitejšie na únii reformovať?

„Treba najmä zmeniť fungovanie členských štátov tak, aby Európa ako celok prestala zaostávať. Európska ekonomika a spoločnosť sú unavené, strácajú svoju efektivitu, je to kultúrne spoločenstvo postavené na uzavretí sa do seba, protekcionizme, pomalom raste a sociálnom rozdávaní, zaostávajúce za USA aj Áziou.

V roku 2007 vnikol Lisabonský program, podľa ktorého sa do roku 2010 mala Európa stať najkonkurencieschopnejším regiónom sveta. Na tento program už všetci zabudli, nedošlo na žiadne reálne kroky, aby sme konkurenčnú schopnosť opäť získali. Ani túto krízu nedokážeme dostatočne využiť na štrukturálne reformy, ktoré by v Európe navrátili úctu práci, primali nás k tomu, aby sme začali opäť pracovať namiesto toho, že od štátu očakávame pečené holuby.

Je tu civilizačné zaostávanie, ktorého význam ďaleko prekračuje európske inštitúcie. Ide o spôsob vnútorného fungovania, o prístup francúzskeho, talianskeho, maďarského, slovenského či akéhokoľvek iného štátu, čo sa musí zmeniť. Európa je spohodlnený región, ktorý si zúrivo bráni svoje privilégiá a nedokáže dať moderné odpovede na výzvy 21. storočia."

Čím treba začať, aby sa to zmenilo?

„V čase zjednotenia Nemecka povedal kancelár Kohl o západnom Nemecku, že je to kolektívny lunapark, v ktorom nikto nechce pracovať. Ak v Nemecku niekto dokončí vysokú školu a dostane akokoľvek bezcenný diplom, očakáva a požaduje od štátu, aby mu zaistil zodpovedajúce miesto.

V Spojených štátoch je prirodzené, že ak som si to sám pokazil tým, že som vyštudoval bezcennú školu, prijmem aj prácu pre človeka bez diplomu. Osobná zodpovednosť sa tu vytratila a nahradila ju povinnosť štátu postarať sa o nás od kolísky po hrob vo všetkom, v školstve, sociálnej sfére, zdravotníctve, na trhu práce. So sociálnym štátom sa to najmä v západnej Európe prehnalo a každý sa zubami-nechtami drží svojich neudržateľných privilégií."

Čo konkrétne proti tomu podniknete ako europoslanec?

„Som v rozpočtovom výbore a koordinátorom medzi svojou frakciou a týmto výborom. Podstatné je, na čo bude spoločný rozpočet utratený, či na zachovávanie status quo, povedzme v poľnohospodárstve, alebo na technológie budúcnosti, na školstvo, na vytvorenie pružnejšieho pracovného trhu, na rozšírenie kohéznych fondov.

Je to ťažká úloha, ja nemôžem zasahovať do reformy napríklad francúzskych verejných financií a ak francúzska vláda usúdi, že je pre ňu dôležitejší protekcionizmus a úzko pojímaný národný záujem, ťažko s tým niečo urobím. Verím však, že nutnosť reformy pochopí čoraz viac ľudí a to sa v europarlamente prejaví aj pri zostavovaní rozpočtu."

Roky sa hovorí, že únia nesmie 40 percent svojho rozpočtu vydávať na agrárne dotácie, nič výrazné sa však v tejto veci nezmenilo.

„Nemožno povedať, že by nedošlo k žiadnemu pokroku. Prevládol však názor, že musia byť zmeny veľmi postupné. V rozpočte pre roky 2007 až 2014 možno dosiahnuť len veľmi marginálne zmeny. Už teraz je však možné pripraviť zmenu štruktúry rozpočtu, aby po roku 2014 v únii vznikol systém dotácií, ktorý sa už nezameriava na udržiavanie status quo.

Je to však naozaj ťažké, súvisí to aj s rokovaniami o svetovom obchode v Dauhe, kde bežia konské handlovačky o tom, či únia otvorí svoje trhy chránené silnými ochrannými clami africkým či brazílskym producentom. Čo, priznajme si, bude mať za následok i to, že časť európskych agrárnych producentov už nebude treba.

Čo sa mi tu teraz ľahko hovorí, ale keď sa vo Francúzsku blížia voľby, každý chce získať hlasy farmárov, čo môžu byť touto globalizáciou postihnutí. Súčasná svetová kríza ekonomický nacionalizmus a protekcionizmus ešte posilnila."

Pred desiatimi rokmi vami matky v Maďarsku strašili svoje neposlušné deti. Že by ste sa stal takýmto postrachom aj pre francúzskych farmárov?

„To už je trochu viac ako desať rokov ... Je dôležité, aby sme dokázali vzbudiť nielen odpor francúzskych farmárov, ale aj mobilizovať francúzsku mládež, ktorej značná časť si nenájde prácu, lebo francúzska ekonomika nie je schopná denne vytvárať tisíce kvalitných, efektívnych pracovných miest. Každý variant ma svojich porazených aj víťazov.

Treba zmobilizovať mládež, vysokoškolákov, kvalifikovaných robotníkov, opýtať sa ich, či si na seba zoberú viac ako stopercentný štátny dlh, ktorý ekonomická politika založená na zachovávaní status quo a dotáciách pomaly privodí každej krajine. Slovensko je na tom lepšie, začalo na veľmi nízkej úrovni, teraz však aj tam pekne rastie deficit a tým pádom aj štátny dlh.

V Taliansku i Grécku už je nad sto percent, a aj v Británii by za tri roky mohol dosiahnuť osemdesiatpercentnú úroveň, akú má Maďarsko. V stave, keď cez penzijný systém na výplatu penzií pre čoraz viac dôchodcov prispieva čoraz menej mladých ľudí, bude možné po čase aj penzie vyplácať len z pôžičiek a i také Francúzsko môže čeliť štátnemu bankrotu."

Ako blízko bolo k bankrotu Maďarsko vlani, keď sa najčastejšie spomínal?

„Bol úplne reálny, rovnako ako v roku 1995. V októbri, už v panike po pádu Lehman Brothers, nastala situácia, keď jednoducho nikto nechcel kúpiť maďarské štátne dlhopisy, ktorými chcel štát splatiť predchádzajúce dlhopisy, ktorým už končila čas splatnosti. Ak nikto nekúpi nové dlhopisy, nemôže štát splatiť staré a tomu sa hovorí štátny bankrot. Vláda mala tri dni nato, aby žiadala o pomoc MMF. Vypukla tu panika a dnes už môžeme povedať, že keby MMF nepomohlo, Maďarsko by skrachovalo."

Môže sa takáto situácia v dohľadnom čase zopakovať?

„Bankrotu sa podarilo vyhnúť aj vďaka tomu, že maďarská vláda nemala na výber a musela splniť - inak nie príliš prísne - podmienky fondu. A aj preto, lebo už máme novú Bajnaiovu vládu, ktorá berie veci oveľa vážnejšie a je kvalitnejšia, než predchádzajúca Gyurcsányova vláda. Navyše medzinárodná panika pominula, Maďarsko opäť dokáže na medzinárodnom trhu predávať štátne obligácie. Definitívne však hrozba nepominula, nemáme žiadne záruky, že sa nemôže vrátiť.

Spomeňme si, po úspešnej stabilizácii v rokoch 1995-96 nasledovalo asi päťročné obdobie vysokého, až sedempercentného rastu, trvajúce do roku 2001. Kto by si vtedy pomyslel, že dôjde k novému zvratu ekonomickej politiky, ktorý dostane Maďarsko na úroveň banánových republík? Každá krajina, ktorej politická a ekonomická elita sa zblázni a začne politiku vyjedania budúcnosti, musí skôr či neskôr znášať dôsledky. Dúfajme, že sa z toho maďarská politická elita poučila."

Budúci rok v Maďarsku skoro iste nastúpi vláda Fideszu, ktorý sa poučený byť nezdá.

„Nech príde akákoľvek vláda, nesmie zvrátiť prísnu ekonomickú politiku zameranú na udržanie stability. Preto považujem za životu nebezpečné vyhlásenia typu, že my zrušíme rozpočet, vyženieme od nás MMF ..."

Vaše obľúbené spojenie je „kritické množstvo reforiem". Čo presne znamená?

„Znamená to, že stabilizácia rozpočtu a zachovanie stability sú absolútne nutný, ale nedostačujúci predpoklad znovunaštartovania trvalého ekonomického rastu. Uskutočnením najnutnejších stabilizačných krokov Bajnaiova vláda odvrátila štátny bankrot, ale nepoložila základy trvalého rastu, bez ktorého neprekonáme našu zaostalosť. Na naštartovanie rastu a aby tento rast opäť neohrozil stabilitu, je nutná transformácia štátnych financií, ktoré sú príliš veľké.

V Maďarsku tvoria 50 percent HDP, čo je pomer podobný švédskemu. U nás však štát za tieto peniaze poskytuje mizerné verejné služby, čo opäť zhoršuje konkurenčnú schopnosť ekonomiky nízkou kvalitou pracovných síl. Po zmene režimu sa hrdo hovorilo, že tu máme nekonečné zásoby kvalitnej ale lacnej pracovnej sily.

To nie je pravda. Spoločnosť a pracovný trh sú rozdelené, máme naozaj veľmi kvalifikovaných odborníkov, čo dobre zarábajú najmä v nadnárodných firmách, kde by ich zamestnali aj viac, lenže ich niet. A na druhej strane je masa niekoľko stotisíc ľudí, ktorí sú v podstate nezamestnateľní, neexistuje totiž taká nízka mzda, aby sa vyplatilo ich zamestnať. Výsledkom je veľmi nízka miera aktivity, pracuje veľmi málo ľudí, len o málo viac než polovica obyvateľstva v práceschopnom veku. Na nich doliehajú všetky dane, čo podnecuje vyhýbanie sa daniam a čiernu ekonomiku, čo opäť na všetkých úrovniach znižuje našu konkurenčnú schopnosť. Ako by tu potom mal vzniknúť rast? Nestačí, že sme sa vyhli štátnemu bankrotu a čakali, že až v Nemecku opäť začne konjunktúra, bude rast aj u nás. Nie je to také automatické.

Ak v Nemecku nie je rast, nebude naisto ani u nás, sme príliš malá, otvorená, exportne orientovaná ekonomika, podobne ako Slovensko. Opačne však neplatí, že ak v západnej Európe začne konjunktúra, musí nutne zvýšený dopyt uspokojiť náš export. Všetci sú pripravení skočiť, vrátane krajín, ktoré v tichosti nejaké štrukturálne reformy urobili - naposledy napríklad Česko, kde bola určitá reforma daní, či Poľsko. Náš neuveriteľne drahý, príliš veľa ľudí zamestnávajúci, neproduktívny a mizerné služby poskytujúci štát, ktorému mnohí neplatia dane a odvody, potenciál rastu podnikovej sféry znižuje, namiesto toho, aby ho zvyšoval."

Slovensko znáša krízu lepšie než Maďarsko vďaka tunajším reformám. Prečo sa reformy podarilo uskutočniť na Slovensku a v Maďarsku nie?

„Čiastočne aj preto, lebo bolo v roku 1998 väčšine slovenskej spoločnosti jasné, že ekonomická politika predchádzajúcich prvých päť rokov samostatného Slovenska dostala krajinu do slepej uličky. Dzurindovská veľká koalícia dostala poverenie na zmeny, ktoré sa jej podarilo načasovať a zladiť tak, že ich elán vydržal až k ďalším voľbám a reformátori získali nový mandát, čo je naozaj unikát v dejinách stredoeurópskych demokracií."

To však bolo dané aj tým, že sa prvá Dzurindova vláda ešte do ozajstných reforiem nepúšťala.

„To nie je pravda. Bol som pri tom od začiatku, chodil som na Slovensko skoro každé dva mesiace a zmeny podnikovej štruktúry i konsolidácia bánk sa odohrala v prvých štyroch rokoch. Daňová či zdravotnícka reforma, ktoré dnes odlišujú Slovensko od Maďarska, naozaj prišli až v druhom období. Rovnako dôležité však boli za prvej Dzurindovej vlády reformy, ktoré vtedy už malo Maďarsko za sebou. Slovensko nás však dokázalo dohnať a dokonca aj predbehnúť. V iných veciach neuspelo ani Slovensko, napríklad keď o pár hlasov neprešla školská reforma. Tá však ani nebola dobre pripravená.

Keď sa potom Ficovi dva týždne po nástupe k moci podarilo niekoľkými nešťastnými výrokmi destabilizovať kurz slovenskej koruny, slovenská národná banka mu - jemne povedané - naznačila, že to nemá robiť, a odvtedy si aj Ficova vláda aspoň rétoricky dávala pozor, aby neohrozila vstup Slovenska do eurozóny."

Prečo na Slovensku reformám nezabránil odpor spoločnosti, časti politickej elity a rôznych záujmových skupín, ako v Maďarsku?

„Podľa mňa bola slovenská politická trieda osvietenejšia, bola tam väčšia kohézia a súlad ohľadne nutnosti reforiem. Kvalitnejšia bola aj ich odborná príprava, spolupracoval som s tými ľuďmi a videl som, aké kvalitné materiály predkladajú. V Maďarsku naopak máme zhruba od roku 2000 systém dvoch veľkých politických strán, ktoré sú obe socialistické, etatistické, protekcionistické, namierené proti trhu a zahraničnému kapitálu, do špiku kosti skorumpované."

Má Maďarsko nejaké východisko z tejto situácie?

„Zrejme potrebujeme nové strany a nové myšlienky. Preto som teraz poslancom MDF..."

Ktoré pred 15 rokmi tvrdo kritizovalo Bokrosov balíček.....

„A ja som vtedy kritizoval ich. Nové MDF sa však za cenu ťažkých vnútorných konfliktov, odchodov a škandálov stojí na platforme, ktorú som sám popísal v onej štúdii „Kritické množstvo reforiem". Aj keď sa mnohým samozrejme nepáčilo, že skoncovalo so svojimi niekdajším utápaním sa v minulosti, miernym nacionalizmom, odporom ku globalizácii, trhu a blúznením o tretej ceste. A namiesto toho hlása, že cestou k úspechu môže byť len čo najintenzívnejšia integrácia do svetovej ekonomiky na základe trhového kapitalizmu a že to musí zarámcovať štát, ktorý súťaž nedeformuje, ale posilňuje, zároveň je dosť malý, ale efektívny.

Fico sa dnes správa rovnako, ako sa v Maďarsku správal Medgyessy. Hrozí teda „maďarizácia", ako sa o nej vo svete hovorí, aj Slovensku?

„Slovensko k tomu zatiaľ má našťastie ďaleko. Vstup do eurozóny mu síce nepriniesol len pozitíva, to, že to urobilo ako jediné vo svojom okolí uprostred svetovej krízy, preň napríklad znamená aj to, že ako jediné nemôže svoju menu devalvovať, čo krátkodobo prehlbuje prepad ekonomiky a zvyšuje nezamestnanosť. Napriek tomu sú výhody eura väčšie, než jeho nevýhody. Podstatné je, či sa Ficova vláda, najmä ak zostane pri moci aj v ďalšom kole, na zmiernenie krízy tiež nepustí do bezbrehého a nezodpovedného rozdávania, umelého zvyšovania spotreby. Podstatná bude aj domáca atmosféra. V našich nezrelých demokraciách ľud ľahko podlieha populistickým demagógom a očakáva zázraky."

Reformy sa robili ťažko už pred krízou, nebude to teraz ešte ťažšie?

„Mentálne to bude určite ťažšie. Pozorne sledujem, s akým programom prichádzajú jednotlivé slovenské strany. Je známe, že mám dobré vzťahy s SDKÚ a vidím, že tiež riešia, ako sa nezriecť hrdého dedičstva reforiem a zároveň získať popularitu."

Čím môže slovenská opozícia osloviť ľudí, ktorí za krízy očakávajú riešenie svojich problémov čoraz viac od štátu.

„Je to veľmi ťažké, Spiegel nedávno napísal, že v Nemecku sa každá strana „sociálnodemokratizuje", všetci sa boja všeobecnej atmosféry. Napriek tomu sa nesmieme pre krátkodobé politické výhody vzdať rozumnej a efektívnej ekonomickej politiky a reforiem. Ak môžem dať nejakú drobnú radu Slovensku, dal by som dôraz na reformu školského systému. V tejto oblasti je na tom veľmi zle, od základných škôl cez odborné učilištia po univerzity a vzdelávanie dospelých. Nevídaný rozvoj slovenského priemyslu nebude udržateľný ako trvalá výhoda bez znásobenia počtu vzdelaných ľudí. Len potom sa u vás môže hlboko zakoreniť priemyselná kultúra, ktorá tam, čo si treba priznať, nemá také tradície, ako by sa zdalo podľa rozvoja automobiliek."

Ako v čase krízy vysvetlíte voličom, že štát stále nie je tým pravým riešení?

„Je, žiaľ, málo fór, na ktorých možno pokojne, odborne vysvetliť, aké ekonomické zaostávanie hrozí Slovensku i celej Európe. Spoločnosť musí na vlastnej koži skúsiť negatívne vplyvy chybných a trestuhodných rozhodnutí. Až po dlhšom získavaní skúseností budú ľudia schopní prijímať recepty rôznych zázračných liečiteľov a politikov oháňajúcich sa štátom so zdravou skepsou. Problém je, že u nás nie je prirodzené pri podobných sľuboch okamžite klásť otázku - a z čoho to zaplatíme? Pritom je to také jednoduché, ak si v rámci rodinného hospodárenia chcem kúpiť nové auto, prvá reakcia logicky znie: v poriadku, ale z čoho to zaplatím.

V Maďarsku voľby vyhrá Fidesz, na Slovensku asi zostane pri moci Fico, v Česku hrozí aspoň tichá koalícia sociálnych demokratov a komunistov. Znamená to, že musíme vydržať ďalšie štyri roky zázračných liečiteľov?

„Je to možné, ja by som sa však ani v tomto prípade už len z dôvodu vkusu nechcel zapojiť do inflácie sľubov a neradil by som to ani Dzurindovi a Miklošovi. Žiaľ, teraz je vo svete jednoducho taká situácia. Pomohla aj krajnej pravici, kto by si pred rokom v Maďarsku pomyslel, že môže Jobbik v eurovoľbách úplne prázdnymi heslami získať 14 percent?

Otázkou nie je len, ako z krízy, ale čo bude po nej - ako zaistiť predpoklady nového rastu. Na krízu reaguje väčšina štátov zvyšovaním daní a deficitu. Má to v takejto situácii opodstatnenie, alebo je to aj na krátku dobu príliš nebezpečné?

„Dočasne to môže byť odôvodnené, ale nie k každej situácii a nie v každej krajine. V Maďarsku to nie je odôvodnené ani dočasne. Vždy dôsledne rozlišujem medzi krajinami, ktoré si môžu dovoliť ekonomickú politiku umelého zvyšovaní dopytu keynesiánskeho typu, a medzi štátmi, ktoré si to dovoliť nemôžu. Je to veľmi zložitá otázka, ale zjednodušene spočíva zjavný rozdiel medzi nimi v tom, že štáty, ktoré mali rozpočtové prebytky, napríklad Fínsko, Írsko či Španielsko, a ich zahraničné zadlženie je minimálne (z tohto hľadiska čiastočne aj Česko či Slovensko), si môžu na oslabenie vplyvov krízy dočasne dovoliť mierne popustiť opraty a zvýšiť rozpočtový deficit.

Treba si však dávať veľký pozor, ak raz opraty pustíte, veľmi ťažko sa znovu uťahujú, najmä z politických dôvodov. Aj mimo Európy, v Spojených štátoch či v Japonsku, kde sa dali touto cestou, už politici tŕpnu a premýšľajú, ako tento trend zase otočiť, kedy to urobiť a v akom tempe. Ak to urobia príliš rýchlo, môžu zabiť začínajúcu konjunktúru, ak to budú príliš odkladať, môže byť neskoro. Po uši zadlžené krajiny typu Maďarska sú na tom oveľa horšie. Alternatíva pre ne nie je utrácať trochu viac a tým znížiť úpadok. Musia šetriť a tým úpadok prehĺbiť, aby sa vyhli najhoršiemu variantu, štátnemu bankrotu. Pretože svoj pušný prach vystrieľali už vtedy, keď ešte nebola žiadna vojna.

Maďarsko malo dvojciferný deficit v čase, keď to ešte nebolo treba, keď ekonomika a export bežali. A politici na to boli skoro ešte hrdí. Zbytočné sa vtedy ekonomika prehrievala umelým zvyšovaním spotreby, vďaka čomu štátny dlh narástol tak, že dnes, keď by sme potrebovali peniaze z rozpočtu na oživenie, už si to nemôžeme dovoliť."

Nedoplácajú teraz stredoeurópske ekonomiky aj na svoju prílišnú otvorenosť a závislosť od vývozu?

„Nesúhlasím s tým, ak to má znamenať, že je všeobecne príliš veľa exportu. Krajina s piatimi alebo desiatimi miliónmi obyvateľov je voľným okom neviditeľná jednotka svetovej ekonomiky. Z izolácie konjunktúru neurobíte, to sa volalo socializmus a koniec všetci poznáme. Tieto krajiny nemajú inú alternatívu, než maximálne začlenenie do svetovej ekonomiky. To však zároveň neznamená, že sa treba sústrediť na export dvoch troch položiek.

Netvrdím, že bol skvelý nápad urobiť zo Slovenska na hlavu najvýznamnejšieho exportéra aut na svete. Potrebujeme diverzifikovanú ekonomiku, nevložiť, ako hovorí jedno americké príslovie, všetky vajíčka do jediného košíka. Aby sa všetky naraz nerozbili, ak ten košík spadne na zem. Diverzifikovaná ekonomika opierajúca sa o množstvo kvalifikovaných ľudí hrá na mnohých strunách naraz a ak jedna oblasť upadá, vždy sa nájde iná, ktorá ju nahradí v úlohe ťahúňa.

Sú niekde v našich ekonomikách ukryté ďalšie míny, ako spomínaný monokultúrny priemysel, ktoré môžu vybuchnúť, keď už budeme smerovať von s krízy?

„Skryté míny myslím nie sú, väčšina našich štrukturálnych problémov je známych. Napríklad pracovný trh, síce pružnejší než v Nemecku či Francúzsku, nie však dosť pružný, aby v takýchto malých, otvorených ekonomikách dostatočne motivoval k práci a zmenám. Za časovanú bombu by sa dal považovať penzijný systém, i keď prebehli nejaké reformy na Slovensku aj v Maďarsku. Nestačí druhý pilier, súkromné poistenie, pre negatívny demografický vývoj treba zreformovať aj prvý pilier. V sociálnom aj penzijnom systéme je tiež veľa čiernych pasažierov, čo neplatia dane a odvody, pri rozdeľovaní však stoja pred kasou a kričia."

Môže byť takouto mínou školský systém, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov? Možno nie skrytou, ale takou, ktorú si odmietame všímať.

„Určite, o to viac, že tí, čo majú záujem na udržaní súčasného stavu, isto žiadne zmeny iniciovať nebudú, lebo môžu ohroziť aj ich zamestnania."

Veľký problém je štruktúra nezamestnanosti, keď veľkú časť ľudí bez práce tvoria trvalo nezamestnaní, osoby bez kvalifikácie a pracovných návykov. Navyše sú to často Rómovia. Existuje na to nejaký liek?

„Aj tu by som varoval pred očakávaním zázraku, to sa vyrieši len v ďalšej generácii, ak sa to vôbec vyrieši. Opäť platí: školstvo a vzdelanie. Treba organizovať celodennú výučbu pre rómske deti, ale aj pre slovenské či maďarské, ak to pôjde. Potrebujeme odstrániť stáročné civilizačné slabosti, integrovať rómske komunity do spoločností, ktoré sa sami v tejto kríze ledva držia na nohách.

Ak je školský systém zlý, nedokáže sa integrovať ani ďalšia generácia. Školstvo považujem za základ, nielen preto, lebo tu teraz sedíme na súkromnej americkej univerzite, ale aj preto, lebo viem, že je medzi mladými a dokonca medzi absolventmi vysokých škôl nezamestnanosť väčšia, než v priemere spoločnosti. Výstupný prierez školstva nezodpovedá dopytu zo strany ekonomiky. Výsledkom je veľa frustrovaných ľudí. Masovo tým vyrábame rezervnú armádu extrémistov, najmä pravicových, z mladých ľudí, čo pred sebou nevidia žiadnu perspektívu a nevedia, čoho sa môžu zachytiť v neustále sa meniacom svete.

Škodlivé vplyvy sa navyše násobia. Pre zhoršujúce sa demografické trendy je čoraz menej mladých. Keď si ešte k tomu čoraz menej z tejto ubúdajúcej mládeže nájde dobre platenú prácu, zaplatí menej daní a nastane kolaps penzijného systému, zdravotníctva. V krajnom prípade to môže skončiť aj civilizačnou katastrofou. Nechcem vyvolávať paniku, to naše rezignované ničnerobenie, spoliehanie sa na štát a ochranu status quo však treba nejako vyvážiť."

Sú pre nás ešte výhodné európske fondy, ak ich čerpanie sprevádza obrovská korupcia a navyše podnikateľov vychovávajú k tomu, aby zisk neočakávali od vlastnej práce a kreativity, ale od dotácií?

„Ak hovorím o civilizačnej deformácii, myslím práve toto. Mechanizmus únie na rozdávanie peňazí pomáha morálnej devastácii tým, že posilňuje závislosť od podpory. Dnes nemusíte niečo dokázať na trhu, ale v labyrinte štátnej byrokracie. Tam musíte vedieť lobovať, aby ste mal zaistenú existenciu. Čo zároveň ukazuje mieru korupcie miestnych elít i to, že je samotný únijný systém rozdeľovania peňazí zlý. Dáva peniaze na zachovávanie existujúcich činností, pracovných miest nezávisle od ich efektivity, namiesto toho, aby investoval do štruktúr budúcnosti.

Chrániť existujúce pracovné miesta je škodlivé, naopak treba vytvárať nové, umožniť, aby mohli ľudia zo zanikajúcich pracovných miest čo najrýchlejšie prejsť na novo vznikajúce. Štát nemá chrániť existujúce pracovné miesta, to je nezmysel, ale vytvárať zamestnanosť. Ani to však nemá robiť priamo, efektívne pracovné miesto dokážu vytvárať len podnikatelia, štát musí vytvoriť právne prostredie, v ktorom má podnikateľ záujem na vytváraní efektívnych pracovných miest. To je trhové hospodárstvo, všetko ostatné je socializmus. A ten nemám rád.

Uvažujete o návrate do maďarskej politiky? Tento rok už ste bol aj kandidátom na premiéra.

„Dokonca dvakrát. Musíte však vedieť, kedy povedať nie. Ak budú maďarské strany, samozrejme najmä MDF, mať pocit, že sú moja práca, vedomosti, skúseností potrebné doma, prídu s nejakou ponukou, ako sa to stalo aj v januári, keď mi predsedníctvo strany ponúklo prvé miesto kandidátky do Európskeho parlamentu. Ja pred prácou neutekám, už som dokázal, že prijímam aj nepopulárne úlohy. Ale len vtedy, ak ma požiadajú o realizáciu programu, ktorý sám považujem za efektívny a úspešný. V tomto nepoznám žiadny kompromis.

Lajos Bokros. Vyštudoval ekonómiu, ešte za socializmu bol na ročnom štipendiu v Paname. V osemdesiatych rokoch pracoval vo výskumnom ústave ministerstva financií, potom v centrálnej banke a písal pod pseudonymom do samizdatov. V roku 1990 sa stal poslancom parlamentu za postkomunistických socialistov, po dvoch mesiacoch sa však vzdal mandátu. Stál na čele burzy i súkromnej banky. Na rok sa roku 1995 stal ministrom financií vo vláde premiéra Gyulu Horna a presadil nepopulárny stabilizačný program, tzv. Bokrosov balíček. S vtedajšími deviatimi percentami dodnes drží maďarský rekord najnižšej nameranej popularity politika. Po odstúpení z postu ministra financií pracoval v Svetovej banke, bol poradcom vlád viacerých postkomunistických krajín. Učí na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, ktorú tri roky viedol aj ako ekonomický riaditeľ. Od leta je poslancom Európskeho parlamentu. Hovorí anglicky, španielsky, rusky, nemecky a rumunsky, podľa vlastných slov číta aj chorvátsky a slovensky.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 549
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 754
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 381
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 108
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 830
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 660
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 625
  8. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 607
  9. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 173
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 104

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

TV

Lúčničiari naposledy vzdali hold majstrovi Nosáľovi

Posledná rozlúčka s profesorom sa konala v národnom divadle.

Neprehliadnite tiež

Cestujete do Chorvátska? Cesta sa vám môže predĺžiť kvôli prázdninám

Začínajúce a končiace prázdniny v niektorých nemeckých spolkových krajinách môžu skomplikovať cestu k moru.

Operátor O2 môže naďalej používať svoje meno, zaplatil za to milióny

Pôvodný majiteľ dovolil českému a slovenskému operátorovi O2, aby svoj názov používal ďalšie roky.

Bratislavskí taxikári idú štrajkovať, podporia ich aj kolegovia z Prahy

Taxikári chcú upozorniť na ignorovanie zákonov v oblasti taxi služieb.

Situácia s lykožrútom je kritická, lesníci evidujú rekordné odchyty

Podmienky v smrekových porastoch sa stávajú kritické.