NEW YORK. Spojeným štátom hrozí deflácia po prvý raz od čias administratívy prezidenta Eisenhowera. Toto nebezpečenstvo môže byť argumentom pre Federálny rezervný systém (Fed), ktorý plní v USA funkciu centrálnej banky, aby ponechal svoj kľúčový úrok takmer na nule počas celého budúceho roka.
Šéfovia najväčšej americkej siete supermarketov Kroger Co. tvrdia, že deflácia bola príčinou 7-% poklesu ich zisku v 2. kvartáli. Pokles cien potravín, benzínu a elektroniky tiež spôsobil stagnáciu tržieb veľkoobchodného reťazca Costco Wholesale Corp.
Trvalý pokles cien môže viesť k reťazovej reakcii, kde znižovanie ziskov donúti zamestnávateľov obmedziť mzdy. To bude mať zasa za následok pokles dopytu zo strany spotrebiteľov, prehĺbi znižovanie platov a akceleruje rušenie pracovných miest.
Takáto deflačná špirála spôsobila v 90. rokoch minulého storočia v Japonsku takzvané "stratené desaťročie" pomalého rastu ekonomiky. Horšia verzia tejto špirály bola jednou z príčin Veľkej hospodárskej krízy.
Investori do dlhopisov počítajú s poklesom spotrebiteľských cien, čo ukazuje výnos, ktorí požadujú pri jednoročných dlhopisoch oproti podobným dlhopisom zabezpečeným proti inflácii.
Odborníci varujú pred poklesom cien
"Aktuálnym nebezpečenstvom je rozhodne deflácia," povedal v rozhovore z 22. septembra nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a profesor na newyorskej Columbia University Joseph Stiglitz. "Nebezpečenstvo deflácie spoločne s pomalým oživovaním ekonomiky zrejme presvedčí Fed, aby nejaký čas nezvyšoval úrokové sadzby."
Spotrebiteľské ceny v USA klesajú. Index spotrebiteľských cien sa v auguste medziročne znížil už šiesty mesiac po sebe, čo je jeho najdlhšia séria poklesov od 12-mesačnej série, ktorá trvala od septembra 1954 do augusta 1955, ako vyplýva z údajov amerického ministerstva práce.
Jadrový index spotrebiteľských cien, do ktorého sa nezapočítavajú volatilné ceny potravín a energií, zatiaľ vykazuje dezinfláciu, teda spomaľovanie tempa rastu. Jadrový index sa v auguste medziročne zvýšil o 1,4 %, pričom v septembri 2008 dosiahol 2,5 %.
Šéfovia regionálnych pobočiek Fed - prezidentka sanfranciského Fedu Janet Yellenová, prezident okresného Fedu v St. Luis James Boullard, prezident dallaského Fedu Richard Fischer a prezident chicagského Fedu Charles Evans - v uplynulých týždňoch vyjadrili obavy z potenciálneho poklesu cien.
Obavy sú vraj prehnané
Počas recesie v roku 1953 sa hrubý domáci produkt (HDP) Spojených štátov zmenšil o 2,7 %. V priebehu terajšej recesie poklesol o 3,8 %, čo je najviac od 30. rokov minulého storočia.
Podľa ekonómov bánk JPMorgan Chase a Goldman Sachs Group nadmerné výrobné kapacity a vysoká ponuka voľnej pracovnej sily vytvárajú také silné deflačné tlaky, že Fed nebude zvyšovať úrokové sadzby prinajmenšom do roku 2011.
Miera nezamestnanosti v septembri vzrástla na 9,8 %, čo je najviac od júna 1983. Počas augusta sa v USA využívalo iba 69,6 % výrobných a ťažobných kapacít, čo je iba tesne nad rekordným minimom 68,3 % dosiahnutým v júni.
Fed na svojom poslednom zasadnutí 23. septembra ponechal svoju základnú úrokovú sadzbu nezmenenú na úrovni nula až 0,25 %. Fed sa tiež rozhodol spomaliť nákup cenných papierov krytých hypotékami, aby predĺžil životnosť programu v celkovej hodnote 1,45 bilióna USD (997,45 milióna eur) do konca 1. kvartálu 2010.
Bývalý šéf Fed Alan Greenspan tvrdí, že oživenie ekonomiky nezabráni ďalšiemu poklesu tempa rastu cien. "Stále sa nachádzame v dezinflačnom prostredí," povedal Greenspan 30. septembra v rozhovore pre Bloomberg Television.
Zároveň však najnovšie čísla týkajúce sa priemyselnej výroby, trhu rezidenčných nehnuteľností a spotrebiteľských výdavkov ukazujú, že obavy investorov z deflácie sú prehnané, tvrdí hlavný ekonóm Barclays Capital pre USA Dean Maki.
Maki patrí k optimistom. Zatiaľ čo ekonómovia oslovení agentúrou Bloomberg očakávajú v 1. štvrťroku 2010 medziročné tempo rastu americkej ekonomiky na úrovni 2,4 %, Maki počíta až s 5-% rastom.
S výrazným oživením konjunktúry, ktorá by mala zvýšiť aj spotrebiteľské ceny počíta aj hlavný ekonóm RBS Securities Stephen Stanley. "Motorom inflácie je dopyt a tempo rastu," tvrdí Stanley. "Keďže ekonomika sa v roku 2010 vráti k solídnemu rastu, veríme na rozdiel od prognózy Fedu, že jadrová inflácia sa začne zvyšovať."
