BRATISLAVA. Štáty by napriek svojej neraz vysokej zadĺženosti zatiaľ nemali mať problémy so získavaním nových úverov. Rastúce dlhy síce môžu viesť k tomu, že vlády si budú požičiavať za čoraz nevýhodnejších podmienok, ale pre investorov sú pôžičky štátu stále lákavou investíciou. Zhodli sa na tom ekonómovia, ktorých ČTK oslovila. Prípady, keď štát skrachoval a veritelia prišli o svoje peniaze, sú totiž podľa nich naďalej zriedkavosťou.
Viaceré krajiny si za roky napožičiavali toľko peňazí, že by ich nedokázali splatiť ani v prípade, ak by na splátky nasmerovali celý výkon svojho hospodárstva počas jedného roka. Platí to aj o najbohatších svetových ekonomikách.
Napríklad výška verejného dlhu Japonska dosahuje podľa niektorých odhadov 180 percent ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Zadĺženosť Talianska taktiež presiahla 100 percent HDP krajiny. Spojené štáty majú pôžičky prevyšujúce 70 percent hrubého domáceho produktu a dlhujú viac než desať biliónov dolárov (6,82 bilióna eur). Kondícia verejných financií sa v mnohých štátoch výraznejšie zhoršila pre dopady svetovej hospodárskej krízy a vládnych balíčkov na podporu hospodárstva.
Pôžičky zatiaľ plynú
Napriek tomu zatiaľ podľa ekonómov nie je núdza o záujemcov, ktorí chcú vládam požičiavať. "Vzhľadom na fakt, že vlády disponujú možnosťou vyberať dane teoreticky v akejkoľvek výške, kreditné riziko štátov sa zvyčajne považuje za výrazne nižšie ako kreditné riziko súkromných spoločností," priblížil analytik bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Juraj Karpiš. Podobne vysvetlil motiváciu úverovať štát aj Peter Staněk z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Napríklad nákupom štátnych dlhopisov sa investori podľa neho snažia vyhnúť aj očakávanej inflácii, teda znehodnoteniu hotovosti.
Staněk však očakáva, že rastúce verejné dlhy postupne prinútia investorov zamýšľať sa nad tým, či o svoje peniaze neprídu. Prípad Argentíny, ktorá po vyhlásení štátneho bankrotu v roku 2002 zanechala nesplatené záväzky za takmer 100 miliárd dolárov (68,22 miliardy eur) bol síce ojedinelý, ale môže sa zopakovať, poznamenal.
Dlh Slovenska rastie, stále je však nízky
Slovensko zatiaľ s pôžičkami vo výške zhruba 30 percent HDP zaostáva za najväčšími svetovými dlžníkmi. Napriek tomu sa slovenská vláda podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank Jána Tótha pravdepodobne nevyhne tomu, že si v nasledujúcom období bude požičiavať nevýhodnejšie než doposiaľ. Časť možných zdrojov na úvery Slovensku totiž podľa neho napríklad odčerpajú nákupy dlhopisov silnejších štátov. "Čakáme, že stúpne aj základná úroková sadzba a teda s najväčšou pravdepodobnosťou sa financovanie pre Slovensko predraží," upozornil.
Dlh Slovenska sa navyše podľa najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ-DS v tomto roku výrazne prehĺbi. Jej predstavitelia tento týždeň vyhlásili, že ak sa nárast záväzkov v tomto roku prepočíta na počet obyvateľov, v priemere pribudne na štvorčlennú rodinu nová pôžička vo výške asi 3000 eur (zhruba 100.000 korún).