NEW YORK/SYDNEY. Ropné spoločnosti Chevron, Exxon Mobil a Royal Dutch Shell súhlasili s investíciou do projektu skvapalňovania zemného plynu Gorgon za 37 miliárd USD (25,16 miliardy eur), ale až po tom, ako sa austrálska vláda zaviazala, že štát na seba prevezme všetky budúce škody vyplývajúce z projektu.
To sa týka aj prípadných škôd, ku ktorým by mohlo dôjsť o 100 či viac rokov.
Tri ropné firmy ešte začiatkom tohto týždňa oznámili, že investujú do rozvoja projektu produkcie skvapalneného zemného plynu (LNG) na Barrow Island severozápadne od Austrálie. Je to najväčší projekt tohto druhu v krajine.
Poslednú prekážku pre investíciu odstránili federálna vláda a vláda štátu Západná Austrália minulý mesiac, keď súhlasili s "akýmikoľvek dlhodobými záväzkami" spôsobenými únikom CO2 z 2 km hlbokých podzemných úložísk.
Federálna vláda prevezme na seba 20 % budúcich záväzkov, Západná Austrália 80 %.
Riziko na pleciach ľudí
"Vláda sa rozhodla ísť do rizika a presunula prípadné budúce problémy s ukladaním CO2 do podzemných úložísk na plecia daňových poplatníkov," povedal Craig Wallace z právnickej firmy Lavan Legal v Perthe. "Je to precedens. Teraz sa dá očakávať, že aj iné projekty sa začnú uberať týmto smerom," dodal.
Projekt Gorgon je najväčší z 10 navrhovaných projektov skvapalňovania zemného plynu, ktoré podľa ministra energetiky Martina Fergusona urobia z Austrálie "energetickú veľmoc".
Čo sa týka riskantného záväzku podľa Fergusona význam projektu pri tvorbe bohatstva štátu, pracovných miest a investícií túto nevýhodu vysoko kompenzuje.
Projekt Gorgon by mal v prvých 20 rokoch priniesť štátu v prepočte okolo 261 miliárd USD, povedal predseda vlády Kevin Rudd. Exxon a Chevron už uzatvorili dohody o dodávkach LNG do Číny, Indie, Japonska a Kórejskej republiky.
Podľa firmy Chevron začne projekt Gorgon vyvážať plyn v roku 2014 a jeho životnosť sa odhaduje na minimálne 40 rokov. Firmy budú za problémy s CO2 zodpovedné počas jeho ukladania do úložísk, počas prevádzky projektu a prvých 15 rokov po jeho odstavení. Záväzok štátu by potom mal začať plynúť zhruba okolo roku 2069.
Hrozba katastrofy
Prípadný únik CO2 by mohol byť dramatický. Priemerná koncentrácia tohto plynu v ovzduší je okolo 0,004 %. Jeho koncentrácia nad 5 % by podľa výsledkov dopadovej štúdie bola fatálna. Varovaním je nešťastie z 21. augusta 1986, keď sa z vulkanického jazera Nyos v Kamerune uvoľnil mrak CO2 a zabil vyše 1700 ľudí v okolí.
Podľa vlády je ale projekt pripravovaný tak, aby k úniku CO2 z podzemia nedošlo. "Šanca, že sa plyn dostane z betónových úložísk nad zemský povrch je nepravdepodobná," dodal generálny manažér projektu Gorgon Colin Beckett.
Napriek tomu sa niektorí obyvatelia Austrálie obávajú. Oblasť sa nachádza 50 km od severozápadného pobrežia Austrálie a je celá posiata zlomovými líniami.
Od roku 1986 tu bolo osem zemetrasení s magnitúdou presahujúcou 3, aj keď ani jedno cez 4. Najväčšie zemetrasenie na Barrow Island bolo v roku 1906, keď magnitúda dosiahla 7,5.
To bolo síce najväčšie zaznamenané zemetrasenie v Austrálii, podľa austrálskeho seizmológa Nelsona Lama však nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti nejaké silné nepríde. Na druhej strane riziko, že CO2 "vybublá" na povrch, je veľmi vzdialené. Počíta sa s tým, ale zhruba o niekoľko tisíc rokov.
Informovala o tom agentúra Bloomberg.
