Na svoj krach si štvrtá najväčšia investičná banka v USA Lehman Brothers musela počkať 158 rokov.
BRATISLAVA. Nepoložili ju dve svetové vojny v minulom storočí, ani čierny piatok a následný krach americkej burzy na Wall Street. Po takmer 160-ročnej existencii jej však krk zlomila hypotekárna kríza. Pre zlé investície za niekoľko desiatok miliárd dolárov štvrtá najväčšia investičná banka v USA Lehman Brothers 15. septembra pred rokom definitívne skrachovala. Bol to najväčší krach v histórii Spojených štátov.
Reakcia finančných trhov nenechala na seba dlho čakať. Tobôž, keď pár dní po Lehman skrachovala v USA aj najväčšia stavebná sporiteľňa Washington Mutual. Na trhy prenikli panika a neistota. Banky po celom svete si medzi sebou prakticky prestali požičiavať.
Matky a dcéry
Pred krachom stáli aj ďalšie finančné inštitúcie. V obave pred zrútením trhov štáty do nich začali nalievať miliardy dolárov a eur. Vyše 60 miliárd dolárov získala od americkej vlády poisťovňa AIG. Nemci sanovali Hypo Real Estate, vlády Beneluxu banku Fortis. Vlády Francúzska, Belgicka a Luxemburska zachraňovali banku Dexia.
Denník SME pri príležitosti výročia pádu Lehman Brothers pripravil sériu článkov, ktoré sa venujú dopadom krízy na jednotlivé sektory:
Kríza má výročie. Škody sú veľké
Priemysel zasiahla kríza u nás ako prvý
Šrotovné autá ďaleko nedovezie
Kríza škrtla developerom plány
Banky na Slovensku, na rozdiel od ich materských firiem v zahraničí, hypotekárna kríza prakticky nezasiahla. „Nemala na ne priame dosahy, keďže boli konzervatívne a neinvestovali do toxických aktív. To im zabezpečilo likviditu aj v čase jej globálneho nedostatku," povedal šéf Symsite Research Vladimír Dohnal.
Kríza sa našich bánk dotkla až neskôr, keď sa z nej stal globálny ekonomický problém. Obavy bánk požičiavať si peniaze sa prejavili nedostatkom zdrojov na trhu. Aj preto banky vo svete obmedzili úvery pre ľudí a firmy. Tie začali prepúšťať.
„Ekonomický prepad, ktorý postihol naše exportné trhy, sa prejavil aj na slovenských firmách, čo postupne znižuje kvalitu úverových portfólií našich bánk," povedal Dohnal. Pre problémy firiem a vyššiu nezamestnanosť stúpol tento rok podiel zlých úverov z 3,4 až na takmer 5 percent. Napriek tomu vychádzajú z krízy banky u nás oveľa lepšie ako zahraničné. „Bankový sektor je v súčasnosti stabilný," povedala hovorkyňa Národnej banky Jana Kováčová.
Počas uplynulých dní oslovil denník SME 22 predstaviteľov biznisu ale aj verejného a tretieho sektora. Spýtal sa ich na to čo im kríza dala/vzala a ktoré opatrenia vlády v boji kríze hodnotia ako najlepšie/najhoršie. Prečítajte si ich odpovede - kliknite
To nemožno tvrdiť o bankách v Maďarsku alebo Pobaltí. „Slovenský bankový systém je na tom podstatne lepšie ako v niektorých krajinách v regióne, kde sa banky dostali do obrovských problémov v dôsledku vysokého zadlženia obyvateľstva v cudzích menách, keď im oslabenie kurzu domácej meny zvýšilo hodnotu dlhu a spôsobilo problémy so splácaním," povedal analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boroš.
Z úveru papier
Nedôvera zo svetových finančných trhov úplne nezmizla ani rok po páde Lehman Brothers. Stále nie je isté, či významné banky nevlastnia podobné cenné papiere, ako boli tie, pre ktoré išiel do krachu Lehman. Išlo o takzvané sekuritizované cenné papiere.
Sekuritizáciou sa mení úver na bežný cenný papier. Banky časť svojich úverov prevádzali do špeciálnych dcérskych spoločností. Volali sa Special Purpose Vehicle (SPV). Tie potom vydávali akcie či dlhopisy, ktoré predávali rôznym investorom.
Po roku od začiatku krízy je najväčším sklamaním, že slovenská vláda zlyhala práve tam, kde je jej úloha nespochybniteľná - v strážení verejných financií. Čítajte komentár Ivana Štulajtera.
Súčasťou týchto špeciálnych cenných papierov boli aj zlé hypotéky, ktoré dlžníci nesplácali - nazývali sa toxické. Boli v nich zabalené aj rôzne finančné deriváty. Kupovali ich banky na celom svete, netušiac, že je len otázkou času, kedy sa ukáže, že ide o stratovú investíciu, ktorá im spôsobí finančné problémy.
Ak investori predsa len mali pochybnosti, poisťovali sa. „Toxické neboli iba hypotekárne cenné papiere. Mnohí investori, ktorí ich kupovali, im nie vždy celkom verili. Preto si kúpili ďalší cenný papier, takzvaný CDS (credit default swap), ktorý bol akousi poistkou, keby sa hypotekárne cenné papiere prestali splácať," povedal pred časom pre SME šéf UniCredit Bank Jozef Barta.
Tieto poistky poskytovali rôzne firmy so základným kapitálom pár stotisíc dolárov. Keď došlo ku globálnemu zemetraseniu, tieto slabé záruky ani zďaleka nemohli vykryť straty z nesplácaných toxických cenných papierov.
