LUXEMBURG. Od konca mája rokoval General Motors o budúcnosti Opla s konzorciom kanadsko-rakúskeho výrobcu autodielcov Magna a ruskej štátnej banky Sberbank, s finančnou spoločnosťou RHJ International a takisto uvažoval o ponechaní Opla v koncernových štruktúrach.
Napokon sa rozhodol v prospech predaja konzorciu Magna/Sberbank.
Konzorcium vloží do novej spoločnosti pol miliardy eur, nemecký štát poskytne úvery vo výške 4,5 miliardy eur.
Onedlho sa začnú rokovania o zmluvných detailoch. Odborníci rátajú, že dohoda by mohla byť podpísaná na jeseň.
Hoci Opel by mal po transakcii vyrábať vo všetkých štyroch závodoch, zamestnancov čaká masívne prepúšťanie. Z 50tisíc pracovníkov sa ich stav v Európe podľa koncepcie Magny zníži asi o 11tisíc. V Nemecku ich je 25tisíc a ráta sa s tým, že ich v budúcnosti zostane o 3000 menej.
V európskom automobilovom priemysle je prebytok výrobných kapacít, podiel Opla na trhu pritom klesá. Pomohlo mu len čiastočne šrotovné.
Nová spoločnosť
Po predaji by mala vzniknúť nová spoločnosť s pracovným názvom New Opel. GM by v nej mal mať 35percentný podiel a Magna a Sberbank 55percentný.
Desať percent by prevzali zamestnanci za mzdové ústupky počas piatich rokov.
Súčasťou nového Opla sa má stať aj doterajšia britská dcéra GM Vauxhall. Jej zamestnanci už protestovali proti tomu, že sa s nimi zaobchádza nerovnoprávne.
Magna doteraz vystupovala ako nezávislý dodávateľ autosúčiastok a autokomponentov pre výrobcov vozidiel na celom svete. Teraz bude sama účastníkom ich finálnej výroby.
Radosť politikov
Nemeckí vládni politici, ktorých o dva týždne čakajú voľby, predaj Magne podporovali.
V nadšenom tóne sa niesli výroky kresťanskodemokratickej kancelárky Angely Merkelovej aj jej sociálnodemokratického vyzývateľa a ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera.
Pesimizmus vo štvrtok zavanul od zástupcov nemeckého štátu v rade, ktorá od vyhlásenia insolvencie GM vedie Opel.
Manfred Wennemer podľa portálu týždenníka Stern vyhlásil, že nejde o riešenie, ktoré spraví Opel konkurencieschopným. Dirk Pfeil dokonca povedal, že „by neprijal túto úlohu, keby bol vedel, že pôjde o politické a nie o ekonomické rozhodnutie".
Komentátor Carsten Knop v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung pripomenul, že nikto nevie, aké majú vlastne Rusi úmysly a aké dodatočné podmienky si budú klásť.
Ruská štátna Sberbank je prepojená s ruskou automobilkou GAZ. Tá má záujem o technológie Opla.
Vedenie ruskej automobilky v máji vyhlásilo, že vo svojom základnom závode chce vyrábať ročne 180tisíc Oplov.
Financial Times Deutschland podčiarkuje: „GM očividne prišiel k záveru, že ponechať si Opel je preň pridrahé a priveľmi riskantné - najmä, keď si ako veľkoakcionár tak či onak zabezpečí prístup k technológiám Opla.
