LONDÝN. Najväčšie svetové ekonomiky vlani minuli na záchranu finančného sektora 10.000 USD (6852 eur) na osobu.
Podľa nových výpočtov BBC, ktoré vychádzajú z údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) predložených ministrom financií G20, tieto krajiny celkovo na tento účel dali 10 biliónov USD.
Najviac minuli USA a Veľká Británia, pričom Britov stála záchrana finančného sektora podstatne viac. Británia dala na to 94 % hrubého domáceho produktu (HDP) oproti 25 % v USA. Výška výdavkov predstavuje 30.000 GBP (34.329 eur) na jedného Brita a 10.000 USD na jedného Američana.
Samozrejme že väčšina týchto peňazí bola iba vo forme garancií pre bankový sektor, a keď sa finančný systém dostane z krízy, vlády dostanú späť väčšinu z týchto peňazí, aj keď nie všetky.
Iné spôsoby merania
Existujú však aj iné spôsoby ako merať vážnosť krízy, ktorá stiahla svetovú ekonomiku prvý raz po 60 rokoch do recesie. Všetky ukazujú rozsah škôd a ukazujú fakt, že najväčšie škody spôsobila bohatým krajinám, predovšetkým USA a Británii. V týchto krajinách je totiž veľký finančný sektor, ktorý kríza najviac zasiahla.
Odhaduje sa, že odpisy privátneho finančného sektora dosiahli 4 bilióny USD, pričom dve tretiny z tejto sumy pripadajú na straty veľkých medzinárodných bánk, ako je napríklad Citigroup alebo RBS. A asi polovica z týchto strát (1,8 bilióna USD) pripadá na odpisy v segmente cenných papierov krytých rizikovými hypotékami.
Tieto obrovské odpisy, ktoré zničili zisky bankového sektora za približne 10 rokov, tiež sťažujú bankám znovuzískanie kapitálu, aby mohli opäť poskytovať úvery.
Podľa mnohých expertov bude trvať ešte roky ak nie desaťročia, kým sa úverové toky vrátia na predkrízovú úroveň. Obmedzenie úverových tokov bolo pritom kľúčovou príčinou prepadu ekonomiky spoločne s kolapsom dôvery na finančných trhoch.
Vlády si požičali miliardy
Svetová ekonomika by podľa aktuálnych odhadov mala v tomto roku klesnúť o 2,3 % alebo takmer o 1 bilión USD. Treba zobrať do úvahy, že svetová ekonomika normálne rastie tempom okolo 2 % ročne, takže strata spôsobená recesiou predstavuje takmer 2 bilióny USD.
Vlády si však na stimuláciu rastu požičali miliardy dolárov. Očakáva sa napríklad, že britský vládny dlh vzrastie počas najbližších 5 rokov zo 600 miliárd GBP na 1,4 bilióna GBP a dlh Spojených štátov sa zdvojnásobí na 10 biliónov USD.
Tento dodatočný vládny dlh budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci. Len úroky z britského vládneho dlhu budú v roku 2014 asi vyššie než rozpočet britského ministerstva školstva.
Okrem toho sa znížil majetok jednotlivcov, keďže poklesla hodnota ich aktív. Nejde len o zníženie hodnoty rezidenčných nehnuteľností ale aj hodnoty finančných aktív, ako sú akcie.
BBC spoločne s hypotekárnym ústavom Halifax odhadujú, že celková hodnota majetku Britov počas uplynulého roka klesla o 815 miliárd GBP, pričom o 15 % sa znížila hodnota ich domov a o 9 % ich finančných aktív.
Majetok je samozrejme rozdelený veľmi nerovnomerne a tí, ktorí nevlastnia dom ani finančné aktíva, nepocítia dopady krízy v takom rozsahu. Môže sa im však stať, že oveľa ťažšie budú zháňať prácu. Nepochybné je, že kríza obmedzuje nákupné a investičné plány ľudí, čím sa recesia ešte prehlbuje.
Uvedené čísla ukazujú, že my všetci ešte nejaký čas budeme platiť za pád Lehman Brothers.
Informovala o tom BBC.
