BRATISLAVA. Bolo len otázkou krátkeho času, kedy sa problémy finančného sektora v minulom roku s takzvanými toxickými aktívami preklopia do reálnej ekonomiky. Hypotekárna kríza u Američanov vyvola obranný reflex, začali menej kupovať a tým sa problém preniesol cez Atlantik do západnej Európy. Tá zasa obmedzila dopyt po slovenskej produkcii.
Už od októbra u nás stále častejšie pribúdali správy o hromadnom prepúšťaní, a to najmä vo firmách z automobilového priemyslu. Keďže výroba áut tvorí u nás pätinu priemyslu, na konci minulého roka sa jeden z pilierov našej ekonomiky ponoril do hlbokých mínusov. Aby toho nebolo málo, začiatok tohto roka ovplyvnila aj plynová kríza. „Pre pokles objednávok súvisiacich so svetovou krízou a silnou previazanosťou na zahraničie náš priemysel už niekoľko mesiacov čelí zhruba 20-percentnému medziročnému poklesu," povedal vedúci oddelenia štatistiky priemyslu na Štatistickom úrade Roman Török.
Náš Picasso sa predáva
V júli si priemysel medziročne pohoršil takmer o 22 percent, zatiaľ čo mesiac predtým to bolo necelých 19 percent. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu.
Neznamená to však, že kríza sa u nás prehĺbila. Ekonómovia už stále častejšie hovoria, že priemysel sa začína odrážať od dna. Za výraznejším júlovým prepadom je posun celozávodných dovoleniek v trnavskom Peugeote, bratislavskom Volkswagene a v niektorých ďalších veľkých podnikoch. „Firmy sa snažili zamestnancov presvedčiť, aby si dovolenky čerpali skôr v júli, pretože v auguste očakávali zvýšenie nových objednávok," povedal ekonóm UniCredit Bank Dávid Dereník.
Oživenie, ktoré prichádza z Nemecka a Francúzska, potvrdzujú aj hlasy z niektorých našich firiem. „Dopyt po našich autách nezvýšilo len šrotovné, ale aj úspešné spustenie nového modelu C3 Picasso," povedal hovorca Peugeotu Peter Švec.
Púchovský Continental Matador Rubber, ktorý pre krízu v minulých mesiacoch prepustil dve stovky ľudí a týždennú výrobu skrátil o deň, sa znovu rozbieha na plné obrátky. „Od júla sme vo výrobe nabehli na plný výkon, najmä preto, že sme najmä na západných trhoch pocítili určité oživenie dopytu," povedal hovorca púchovskej firmy Miroslav Žiačik.
A čo potom?
Automobilovému priemyslu zatiaľ pomáha najmä šrotovné v západnej Európe. V Nemecku sa však skončilo. „Panujú obavy, čo bude potom. Automobilky stavili na menšie, úspornejšie modely, či však bude dopyt taký, ako pred krízou, je otázne," povedal ekonóm ČSOB Marek Gábriš. To si uvedomujú aj firmy. Aj preto je napríklad nábeh Matadoru na plnú výrobu len dočasný. „Zatiaľ je to nastavené na tri mesiace, potom to prehodnotíme," povedal Žiačik.
Dereník nesúhlasí s Gábrišovým pesimizmom. Myslí si, že „prvé znaky oživenia sú už zreteľné" a začínajú sa práve v priemysle. Ten u nás tvorí zhruba tretinu celkovej výkonnosti ekonomiky, no jeho vplyv je oveľa väčší, pretože sú s ním previazané mnohé služby - napríklad doprava.
Oživenie bude podľa Dereníka „veľmi pomalé a zdĺhavé" a nezamestnanosť, ktorá u nás stúpla z 8 na vyše 12 percent, sa na predkrízové úrovne bude vracať len pozvoľna. „Nezamestnanosť reaguje na oživenie výroby aj o pol roka neskôr, najprv totiž firmy zvýšia produktivitu," povedal Dereník.
Kríza podľa ekonóma Tatra banky Borisa Fojtíka neprináša firmám len zlé veci: „Núti firmy zefektívňovať procesy a zvyšovať produktivitu práce. Ak sa firmám podarí zvládnuť tento proces, dáva to dobré predpoklady do budúcnosti po kríze."
- Čo vám hospodárska kríza vzala a čo vám naopak dala?
- Ktoré vládne protikrízové opatrenie bolo podľa vás najlepšie a ktoré najhoršie?
Dalibor Jakuš, riaditeľ spoločnosti Profesia
1. Kríza segmentu trhu práce vzala ilúziu neustáleho rastu trhu. Presvedčili sme sa, že trh prace je veľmi citlivý na ekonomický vývoj a dokáže sa vo veľmi krátkom čase dramaticky obrátiť.
Potešujúce je, že aj napriek dramatickej zmene trhu sme dokázali udržať firmu v relatívne zdravej forme.
2. Keď sa pozerám na oblasť trhu práce, nenapadajú mi nijaké opatrenia, ktoré by sa dali vyhlásiť za najlepšie, prípadne za aspoň veľmi dobré. Koniec koncov, historicky najrýchlejšie rastúca nezamestnanosť na Slovensku nedokazuje, že by v oblasti trhu práce boli prijaté efektívne protikrízové opatrenia. Navyše, je dostupných len málo informácií o reálnom využívaní niektorých príspevkov, takže sa veľmi ťažko hodnotí ich úspešnosť.
Za zlé opatrenia považujem všetky byrokraticky náročné príspevky, ako aj príspevky, ktoré nie sú nárokovateľné na základe splnenia definovaných podmienok, keďže to uvoľňuje priestor pre klientelizmus a korupciu.
Marek Senkovič, hlavný ekonóm Slovnaftu
1. Markantne znížila globálny dopyt po ropných produktoch, čím ešte viac vyostrila už aj tak silný konkurenčný boj v odvetví. Zredukovaním spracovateľských a predajných marží kríza značne ukrojila z investičných možností a zámerov. Medzi odberateľmi sa vo všeobecnosti opäť začala vytvárať reťaz prvotnej i druhotnej platobnej neschopnosti.
Kríza nám dala poučenie, že ekonomický vývoj, hoci aj v takom perspektívnom regióne, ako je stredná a východná Európa, nemusí byť už len pozitívny. Spoločne sme si opäť mohli zalistovať v starých učebniciach o tom, ako je celosvetová ekonomika naďalej extrémne závislá od hospodárskeho vývoja v tradičných lokomotívach, ako sú USA, Nemecko, Veľká Británia a pod. Potvrdili sa názory tých, ktorí tvrdili, že rozvíjajúce sa ekonomiky sveta stále ešte nie sú dostatočne silné na to, aby dokázali vnútornou spotrebou eliminovať hospodársky útlm vyspelých ekonomík.
2. Pozitívom je, že vláda pochopila prítomnosť krízy a snažila sa o korekciu jej dôsledkov. V rámci podnikateľského prostredia za správne kroky považujem skrátenie lehoty vracania odpočtov DPH, zavedenie skupinovej registrácie DPH, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, zmeny v odpisoch či zjednodušenie v daňovej evidencii u drobných podnikateľov. Rovnako pozitívne vnímam snahu vlády zabrániť prepúšťaniu v spoločnostiach, ktoré postihla kríza odbytu, prostredníctvom príspevkov na podporu udržania zamestnanosti.
Za nesprávne považujem neskoré korigovanie čerpania výdavkov z verejných financií, hoci už dávnejšie bolo zjavné, že schodok verejných financií bude extrémne vysoký a vplyv štátnych injekcií do ekonomiky bude mať len veľmi malý pozitívny efekt. Dlhy vyrobené dnes nás totiž zastihnú zajtra. A práve v tom bol aj pôvod súčasnej globálnej krízy.
Štefan Rosina, prezident Matador Group
1. Vzala nám rozpracované investičné príležitosti smerujúce k diverzifikácii biznisu skupiny a donútila nás, skôr ako sme plánovali, úplne odísť z gumárstva, aby sme bezpečne dovŕšili investície v automotive aktivitách. Tie nám totiž po kríze majú najväčšiu šancu otvoriť dvere do budúcnosti.
Posunula nás však v manažérskom myslení i konaní výrazne vpred.
2. Šrotovné. Reálne udržalo v pohybe automobilový priemysel so všetkými spolupracujúcimi odvetviami. Má vplyv aj na bezpečnosť na cestách a prirodzenú reguláciu vekového zloženia automobilov na cestách. Z posledných opatrení je tým najhorším štátne usmerňovanie rámcov kolektívneho vyjednávania, ba dokonca nelogické určovanie, kto do tohto systému z podnikateľov patrí a kto nie - to veľmi smrdí minulosťou.
;)
BRATISLAVA. Stavebníctvo v júli kleslo medziročne o 5,7 percenta. V júni pritom oproti vlaňajšku kleslo len o 0,3 percenta. Ján Majerský, prezident Zväzu Stavebných podnikateľov Slovenska, hovorí, že medzi júnom a júlom bola aktivita stavbárov približne rovnaká. Výrazné zmeny v stavebnej produkcii neočakáva. Tohtoročná produkcia by mohla podľa neho poklesnúť asi o 10 percent.
„Hlavnou sezónou je pre nás jeseň a tu v porovnaní s jarnými mesiacmi vidieť nárast," povedal Vladimír Boroš riaditeľ firmy Knauf Insulation. Hovorí, že im pomohlo zatepľovanie. Očakáva, že dopyt dosiahne asi úroveň minulého roka.
Podľa štatistického úradu júlový pokles ovplyvnili najmä podniky s 20 a viac zamestnancami, v rámci ktorých sa objem produkcie medziročne znížil o 4,1 percent pre pokles realizovaných prác na budovách o štvrtinu. Na inžinierskych stavbách pritom rast dosiahol 28,6 percenta.
V stavebníctve pritom 75 percent zo všetkých subjektov tvoria živnostníci a malé a stredné firmy.
;){kind=link}