BRATISLAVA. Približne polovica (48 %) obyvateľstva Slovenska pociťuje dôsledky hospodárskej krízy. Druhá polovica nepokladá dopady krízy na svoj život za významné. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho výskumu, ktorý uskutočnila agentúra pre výskum trhu a verejnej mienky KMG international v prvej polovici augusta na vzorke 1004 respondentov.
Obyvatelia krízu vnímajú najmä v troch základných dimenziách - v úbytku pracovných miest až 28 %, v psychologickej rovine strachu a neistoty 14 %, a rovnaké percento opýtaných vo finančných problémoch domácností.
Hospodársku krízu rozdielne vnímajú ľudia na vidieku a v mestách. Na vidieku a v menších mestách ľudia krízu pociťujú intenzívnejšie, ako vo väčších mestách.
Citeľnejšie sú tieto rozdiely hlavne v rámci krajov. V Bratislavskom a Trnavskom kraji žiadne dôsledky krízy deklaruje 30 % obyvateľov, v Košickom iba 15 %. Naopak veľmi silné dôsledky pociťuje len 8 % obyvateľov Bratislavského kraja, kým v Košickom kraji je to až 20 %.
Miera pociťovania dôsledkov krízy je ovplyvňovaná aj vekom obyvateľov. V tomto prípade sa približujú k sebe dve odlišné skupiny. Mladí ľudia a dôchodcovia v protiklade k obyvateľom v produktívnom veku. Kým prvá skupina pociťuje dôsledky krízy menej, na ľudí v produktívnom dopadajú dôsledky krízy silnejšie.
Veľmi výrazne diferencuje vnímanie krízy postavenie domácnosti merané povolaním hlavy domácnosti. Kým robotnícke profesie a farmári pociťujú dôsledky krízy značne a veľmi silno, v priemere 36 %, v prípade zamestnancov je to 28 % a v prípade vyšších štátnych úradníkov dokonca iba 20 %.
Domácnosti s vyšším príjmom pociťujú dopady krízy menej. Kým v domácnostiach s čistým mesačným príjmom do 500 eur (15.063 Sk) je kríza pociťovaná veľmi silno v 43 %, v skupine s príjmom 501-700 eur (15.093-21.088) je to 30 % a v skupine 701-900 eur (21.118-27.113 Sk) už iba 23 %.