KYJEV. Horibilné dlhy, spor o plyn a jeho cenu s Ruskom a rozpory s Medzinárodným menovým fondom (MMF) - záver: Ukrajina je zrelá na úder osudu. Analytici vsádzajú na to, že špekulanti napadnú jej menu. To by malo pre Kyjev ďalekosiahle následky. Uviedol to dnes nemecký denník Financial Times Deutschland.
Útok na jej hrivnu by mohol prísť ešte do konca tohto roku. Ukrajine sa míňajú devízové rezervy a jej napäté vzťahy s MMF približujú krajinu k nevyhnutnosti devalvovať menu. Uviedol to ekonóm ING Bank Alexander Pecherycyn. Dodal, že "pravdepodobnosť široko koncipovaného útoku na jej menu je veľmi vysoká".
Sotva sa nájde ešte iná krajina, ktorá by tak trpela úverovou krízou ako Ukrajina. Kyjev je odkázaný na úver MMF v celkovej hodnote 16,4 miliardy USD (11,45 miliardy eur), iba vtedy, ak ho dostane, sa môže vyhnúť štátnemu bankrotu. Ukrajina z celkového úverového rámca dostala 10,6 miliardy USD. Poukázanie tretej tranže, ktorú by mala krajina dostať do 15. novembra, je spojené s podmienkami. MMF okrem iného žiada, aby ukrajinská centrálna banka dosiahla nezávislé postavenie, aby sa zvýšila cena plynu a aby bol uvoľnený kurz národnej meny.
Vývoj kurzu eura a ukrajinskej hrivny za posledných 12 mesiacov. (finance.google.com)
Ukrajinskí politici sa však proti požiadavkám vzopreli. Zvýšenie ceny plynu o 20 % sa malo realizovať k prvému septembru. Podľa informácií centrálnej banky, cenové opatrenie by malo vstúpiť do života prvého októbra. Vláda posúva uskutočnenie tohto opatrenia pred sebou, lebo pred januárovými prezidentskými voľbami nechce nahnevať voličov. Investori sú znepokojení: Výpadok splácania záväzkov, ktorý sa dá odvodiť z kurzu úverových derivátov, je podľa dátovej informačnej spoločnosti CMA Datavision po Argentíne a Venezuele na svete tretí najpravdepodobnejší.
Ak by došlo k devalvácii hrivny, mnoho bánk, podnikov a domácností by na to doplatili veľmi ťažko. Majú zahraničné dlhy a oslabený kurz národnej meny by ich záväzky zvýšil. Centrálna banka sa v auguste usilovala ubrániť súčasný kurz hrivny. Použila na to 850 miliónov USD. Jej devízové rezervy sa znížili o 2,6 %.
Obranou meny si však centrálna banka veľmi nepomohla. V posledných troch mesiacoch stratila hrivna z hodnoty 14 %. Prvého a druhého septembra klesol jej kurz voči doláru o 4,2 %. Bol to historický najsilnejší dvojdňový pokles nejakej meny voči USD.
Okolo kurzu hrivny sa sporia centrálna banka so súkromnými úverovými ústavmi. Tie tvrdia, že obrana meny vytvára pre finančné ústavy podnety, aby špekulovali proti nej. Centrálna banka im predáva dolár po osem hrivien, ale tie ho chcú predávať podnikom a domácnostiam drahšie.
Proti ich zámeru má námietky prezident Viktor Juščenko. Od regulačných úradov žiada, aby pri hľadaní ústavov, ktoré postupujú proti národnej mene, "prevrátili každý kameň". V úsilí o zdisciplinovanie komerčných bánk sa centrálna banka pred dvoma týždňami rozhodla nepredávať doláre každej banke.
Podľa analytikov sa bez administratívnych opatrení kurz hrivny ľahko dostane voči doláru na dvojcifernú úroveň.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.