PRAHA.
Augustín Hrbotický je právnik, a ako taký má svoj vlastný pohľad na svet. Roky českej hospodárskej reformy nepokladá za nijaké triumfálne ťaženie trhovej ekonomiky, ale za obdobie bezprávia. "Priniesli celkom nové formy hospodárskej kriminality, ktoré nepoznali ani prokurátori," povedal a dodal, že "našou úlohou bolo nájsť na ňu protijed".
Hrbotický viedol v 90. rokoch vládnu komisiu, ktorá mala odhaľovať privatizačné podvody. Našla stovky prípadov, a takmer vždy išlo o tučné sumy.
Čo mužov, akým je Hrbotický, dodnes trápi, je pre predstaviteľov aktuálneho českého vedenia príbeh úspechov. Predovšetkým to bol terajší český prezident Václav Klaus, ktorý po konci socializmu v roku 1989 uskutočňoval radikálnu prestavbu k trhovej ekonomike. Pod taktovkou vtedajšieho ministra financií, ktorý je obdivovateľom liberálnych ekonómov ako Milton Friedmnan, sa zo štátnych podnikov stali akciové spoločnosti.
Každý občan mohol za lacný peniaz kúpiť ich podiely, takzvané kupóny, a cez noc sa stať kapitalistom. "Bol zámer, aby sa všetko uskutočnilo čo najrýchlejšie; to zodpovedalo neoliberálným predstavám," uviedol hospodársky historik Emil Voráček.
Nikde sa v bývalom východnom bloku nerobila privatizácia tak rýchlo a radikálne ako tu. Kým v roku 1991 mal súkromný sektor vo vtedajšom Česko-Slovensku podiel na hrubom domácom produkte 11 %, v nasledujúcom roku vzrástol v Česku prudko a v roku 1993 bol jeho podiel 50 %; v roku 1996 dosiahol 75 %. Vznikla činorodá podnikateľská trieda, ktorá položila základy pre rýchly hospodársky vzostup.
Z pohľadu prokurátora Hrbotického sa však niektorí narýchlo upečení kapitalisti angažovali až priveľmi. Najpochybnejšiu slávu si vyslúžil Viktor Kožený, ktorý je dnes známy len ako "pirát z Prahy". Jeho firma so zvučným názvom Harvard Capital and Consulting zhromaždila vo veľkom štýle kupóny od tisícok Čechov a sľúbila im, že im ich vklady zhodnotí desaťnásobne. K čomu potom došlo, bola obyčajná lúpež.
Kožený vydrancoval podniky, ktorých sa stal väčšinovým vlastníkom. Privlastnil si stroje, obohatil sa o vklady a prostriedky presunul na svoje kontá v daňových rajoch. Slovo "tunelovanie" sa v tých rokoch stalo bežne používaným výrazom.
Ešte väčšie nebezpečenstvo podvodov spočívalo v tom, že došlo aj k privatizácii mnohých bánk. Často končili v rukách rovnakých podnikateľov, ktorí od nich predtým dostávali úvery. V mnohých prípadoch išlo o spreneveru peňazí. Zreteľným príkladom bola Česká banka, ktorá medzitým skrachovala. Poskytla trikrát vyššie úvery než bola hodnota registrovaných úspor.
Problém tkvel v tom, že zákon explicitne nezakazoval to, čo robil Kožený a ďalší. Veľmi dobre platení obhajcovia nachádzali nové a nové medzery, ktorými obchádzali nariadenia štátu. "Mali sme všetky paragrafy, ktoré sa dali použiť, ale ani jeden strážca zákona ich v skutočnosti nemohol konzekventne uplatniť," konštatoval Hrbotický.
Reformátor Klaus napriek škandálom nezmenil svoj názor, že česká privatizácia "sa v zásade nemohla uskutočniť ináč a oveľa lepšie". V určitom ohľade mu dal vývoj ekonomiky zapravdu. Český hrubý domáci produkt dosiahol teraz 80 % priemeru tohto ukazovateľa EÚ, pričom Česko už predstihlo Portugalsko.
Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) od minulého roku nepokladá Česko za tranzitívnu krajinu.
Ale divoké roky reforiem ešte dlho ovplyvňovali politiku a ekonomiku krajiny. "Prepojenia z týchto rokov," uviedol hospodársky expert, "tkvejú v pozadí mnohých zmlúv, ktoré sa podpisujú v súčasnosti".
Samotný Klaus prišiel o funkciu predsedu českej vlády v roku 1997 v dôsledku úplatkárskej aféry, ktorá nepriamo súvisela s privatizačnými obchodmi. Vo februári 2005 kúpil vtedajší premiér Stanislav Gross luxusný byt na úver, ktorý sa pokladal za veľmi pochybný.
Viktor Kožený, "pirát z Prahy", hodil svoju minulosť za hlavu. Žije si na Bahamách. Všetky pokusy o jeho vydanie zostali neúspešné.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.