FRANKFURT. Maďarsko sa pokladalo za vzor pre reformujúce sa štáty, ale neskôr precenilo svoje sily. Drahé volebné dary takmer zlomili ekonomike väzy.
Dlhy, ktoré sa vymkli spod kontroly, špekulácie voči vlastnej mene, hroziaci finančný kolaps a potom bolestný úsporný program. Nie je to vôbec ľahké obdobie, ktoré Maďarsko prežíva od roku 2006. Zdá sa, akoby malo vládu, ktorá stratila cit pre to, koľko záťaže sa dá zniesť. Pre Lajosa Bokrosa toto všetko nie je nič nové.
"Niekedy mám pocit, že to tu už bolo," povedal súčasný europoslanec malého Maďarského demokratického fóra. V roku 1995 musel realizovať úsporný program, ktorý vošiel do maďarských hospodárskych dejín ako Bokrosov balík. Silnou devalváciou forintu, znížením sociálnych výdavkov a dočasným zavedením dovozných poplatkov zabezpečoval konsolidáciu štátneho rozpočtu.
Krajina ako reformátor
To, že vývoj musel zájsť tak ďaleko, mnohí pozorovatelia pokladali za prekvapenie. Napokon sa Maďarsko na dlhý čas stalo priekopníkom zmien k trhovej ekonomike. "Na začiatku 90. rokov sme boli najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou v celej strednej Európe," povedal György Surányi, ktorý v tom čase viedol Národnú banku Maďarska (NBM) a bol jedným z najznámejších reformátorov.
Na rozdiel od Poľska a Česka sa Maďarsko pri privatizácii štátnych podnikov vzdalo možnosti poskytnúť akcie obyvateľstvu. Namiesto toho vláda popredala podniky predovšetkým zahraničným investorom. Za to dostala protihodnotu zahraničný kapitál a moderné technológie. Bokros poznamenal, že sa maďarský priemysel modernizoval oveľa rýchlejšie a dôkladnejšie než v susedných krajinách.
Z radosti nad prekvitajúcim súkromným sektorom však stratilo maďarské vedenie z očí zvyšný štátny sektor. Vypomstilo sa mu to, že Maďarsko malo od prevratu v roku 1989 v celom východnom bloku najvyššiu životnú úroveň. Pocit smútku za tým, čo odišlo, bol u Maďarov slabší než inde. Štát sa priveľmi staral o obyvateľov a v obchodoch nedopustil nijaký nedostatok.
Pocit spokojnosti však išiel na konto veľkého vnútorného a vonkajšieho zadlženia. Do roku 1994 malo Maďarsko dvojciferný deficit tak v zahraničnom obchode, ako aj v štátnom rozpočte. A práve toto pocítili reformátori ako okovy na nohách. "Skutočný trhový mechanizmus so všetkými jeho finesami sa do polovice 90. rokov vytvoriť nepodarilo," povedal ekonóm László Csaba, ktorý prednáša na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.
Sľuby, sľuby, sľuby
Liberálni kritici upozorňujú, že sa ani Bokrosovi nepodarilo utlmiť štát blahobytu s jeho privilégiami, najmä v dôsledku zásahov ústavného súdu. Napriek tomu sa roky 1995 až 2001 pokladajú za najsvetlejšie obdobie maďarskej ekonomiky. Hospodárstvo rástlo niekoľko rokov o viac ako 4 % a deficit štátneho rozpočtu sa darilo udržať v hraniciach.
Potom prišili parlamentné voľby v roku 2002 a obe veľké strany, občiansky FIDESZ a socialisti (MSZP), sa prekonávali vo veľkolepých sľuboch voličom. Surányi povedal, že sa vytvoril určitý model konania politikov a dodal, že "expanzívna politika znovu nastupovala", povedal. Csaba vidí za nasledujúcou vlnou výdavkov dokonca základný problém. "Táto ekonomika sa stala obeťou vlastného úspechu," dodal a pokračoval "zdalo sa, že sa dá urobiť všetko, na čo si človek pomyslí, ale napriek tomu sa rast zachová".
Ale k tomu následne nedošlo. Mimoriadne silno začal rásť nielen rozpočtový deficit, ale aj zahraničná zadlženosť. Tým sa dostalo Maďarsko do prekérnej situácie dávno pred svetovou finančnou krízou. Keď vtedajší socialistický premiér Ferenc Gyurcsány po parlamentných voľbách v roku 2006 priznal, že pred voličmi zatajil skutočnú stav štátnych financií, vzniesla sa okolo neho vlna rozhorčenia, ktorá ho nakoniec pripravila o miesto.
Teraz kabinet expertov na nátlak MMF presadil úsporný balík a docielil niektoré úspechy. "Ako krátkodobý protikrízový balík je ako-tak v poriadku," povedal Bokros. Ale na budúci rok sú znovu voľby a bývalý reformátor sa zamračil. "Obe naše veľké strany majú ešte stále postsocialistickú mentalitu," varuje Bokros.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
