BRATISLAVA. „Odkedy tento človek zobral vedenie rezortu zdravotníctva, za každým jeho činom vidno len klientelizmus, účelovosť a lobing," povedal predseda parlamentu Pavol Paška pred štyrmi rokmi na adresu vtedajšieho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.
Dôvodom tvrdej kritiky Smeru bol Zajacov zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý upravuje aj spôsob udeľovania licencie na prevádzku záchraniek. Súčasný minister zdravotníctva, nominant Smeru, Richard Raši, postupuje podľa rovnakých kritérií. Za štyri roky na nich totiž vláda nič nezmenila. A znovu sú tu ponosy na netrasparentnosť, klientelizmus a korupciu.
Kto vyhral?
- Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava
- Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená
- Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca
- Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach
- Nemocnica s poliklinikou, Spišská Nová Ves, a.s.
- LSE – Life Star Emergency, spol. s.r.o. Limbach
- FORLIFE, n.o. Komárno
- ZaMED, s.r.o. Komárno
- Záchranná služba Košice
- Falck - Záchranná, a.s. , Košice
- Nemocnica s poliklinikou, Brezno, n.o.
- Nemocnica s poliklinikou, Myjava
- Nemocnica s poliklinikou, Partizánske, n.o.
- Oravská poliklinika Námestovo
- Nemocnica Poprad, a.s.
- Nemocnica s poliklinikou sv. Jakuba, n.o. Bardejov
Licenciu naďalej môže získať len firma, ktorá spĺňa zákonné podmienky z roku 2004 a zároveň ju vyberie komisia zriadená ministrom zdravotníctva.
Všemocná ministrova výberová komisia
Komisia mala tento rok päť členov, štyria boli zamestnanci ministerstva, piaty bol zástupca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Ich mená ministerstvo nezverejnilo.
Neurčité zostali aj kritériá, podľa ktorých komisia vyberala tých najlepších: personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, preukázanie počtu sanitných vozidiel, hodnotenie projektu stratégie na obdobie štyroch rokov prevádzkovania a hodnotenie odborných znalostí potrebných na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.
Kým sa firmy „prebojovali" vo finále k hodnotiacej komisii, museli splniť kritériá, ktoré sú prakticky rovnaké ako tie, podľa ktorých hodnotí komisia „semifinalistov". Ide o finančné zabezpečenie, bezúhonnosť, strategický plán, personálne a technické zabezpečenie. Ten, kto nemá dosť vlastných sanitiek či žiadnu, predloží zmluvu o prenájme vozidiel, prípadne zloží zábezpeku 50-tisíc eur za každé vozidlo, čím preukáže finančnú silu.
Komisia zo 68 uchádzačov vybrala v tendri na 78 miest záchrannej služby 16 víťazov. Rovnako ako pred štyrmi rokmi, „porazení" sa búria.
„Netransparentným tendrom ministerstvo zdravotníctva odpísalo tých, ktorí doteraz plnili svoju funkciu," povedala Lucia Nicholsonová, PR manažérka Asociácie poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby.
Minister zdravotníctva Richard Raši zas tvrdí, že výber prebehol v poriadku. Súťažiť sa ešte bude v dvoch kolách o ďalších približne dvesto miest záchrannej služby.
Licencie sa môžu dražiť
Veľký záujem o záchrannú službu je spôsobený atraktívnymi paušálnymi platbami od zdravotných poisťovní. Pre ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci je to asi 17-tisíc eur mesačne, ak má v sanitke aj lekára, dostane takmer 28-tisíc eur.
Pravidlá sú postavené tak, že štát prideľuje licencie zdarma, pričom možnosť korupcie a klientelizmu je objektívne vysoká. Alternatívou je aukčný predaj licencií. Vyhrala by najvyššia ponuka, ktorú by si mohol každý overiť a štát by mal výnos.
Podľa Tomáša Szalaya z inštitútu Health Policy Institute, bývalého poradca ministra Zajaca, by boli aukcie výhodné, lebo firmy dnes dostávajú licencie zdarma. „V podstate majú monopol v zásahovom území, na ktoré dostali licenciu," povedal. S aukciami súhlasí aj Zajac: „Je to asi dobrý recept, ale nie v čase, keď sme budovali záchrannú službu. Ak by som bol teraz ministrom, asi by som novelizoval zákon a zaviedol by som aukciu," povedal. Podľa Jána Hencela, šéfa Asociácie poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, by bola aukcia transparentnejšia.
Podľa našich informácií je aukciám naklonené aj ministerstvo financií. Na základe predbežných odhadov by štát mohol získať zhruba 27 miliónov eur.