Zisk pošty dramaticky klesol, firma tvrdí, že dôležité sú výnosy

Viaceré veľké poštové spoločnosti čelia kríze, klesajú im výnosy a musia prepúšťať. Kríza sa nevyhla ani Slovenskej pošte.

(Zdroj: Ilustračná - SITA / Kvetoslava Mudríková)

BRATISLAVA. Ekonomická kríza spôsobuje pokles výnosov a ziskov v sektore poštových a kuriérskych služieb v celej Európe. „Firmy z takmer všetkých priemyselných odvetví v súčasnosti znižujú objem a hmotnosť poštových zásielok a snažia sa zintenzívniť elektronickú komunikáciu," hovorí Christoph Schultes, analytik rakúskej Erste banky. Viacerí európski poštoví operátori tak čelia klesajúcim výnosom.

Slovenská pošta stále v zisku. Ten klesá

Rozbehnuté pozitívne hospodárenie Slovenskej pošty sa od roku 2006 zastavuje. Predseda Poštového regulačného úradu SR Ján Fľak nevedel posúdiť, či za tým môže byť politická činnosť. „Na to sú tu iní, aby to posúdili. Myslím si, že nie," povedal.

infograf_zisk.jpg

Podľa neho je to skôr vplyv všetkých aktuálnych faktorov. „Vo všeobecnosti je to rast nákladov a určite je to aj pokles výkonov a výnosov, ktorý je spôsobený hospodárskou krízou," odhaduje Fľak. Aj analytik Shultes si myslí, že pod klesajúcou ziskovosťou poštových operátorov v Strednej Európe je zvyšovanie nákladov a pokles záujmu o poštové služby.

„Ukazovateľ zisku bol v tomto roku ovplyvnený najmä zmenami v systéme účtovania, ktoré po odporúčaní audítora priniesli zreálnenie vykazovania ekonomických výsledkov Slovenskej pošty," vysvetľuje Danielis „mimokrízové" dôvody finančných výsledkov. Zmena v časovom rozlíšení účtovania priniesla podľa Slovenskej pošty presnejší pohľad na reálne čerpanie nákladov v sledovanom období, a teda presnejšiu evidenciu hospodárskeho výsledku.

Slovenská pošta považuje za smerodajný údaj pri hodnotení ekonomickej výkonnosti predovšetkým výnosy, ktoré reálne odrážajú stav hotovosti.

„Samozrejme, zisk bol ovplyvnený aj nepriaznivou ekonomickou situáciou na Slovensku, ktorá sa odrazila aj vo výnosoch, či tohtoročné udržanie zamestnanosti pošty na úrovni minulého roka," dodal Danielis

Pošta nevedela povedať, či očakáva na budúci rok stratu. „Tento vývoj bude závisieť predovšetkým od prípadnej ekonomickej revitalizácie Slovenska, ako aj od postupu liberalizácie poštového trhu," povedal Danielis.

„Výhľad do budúcnosti nie je dobrý, klesajúci trend sa zdá byť pretrvávajúci," myslí si Schultes.

Poštový regulačný úrad ešte nedostal oficiálne čísla od poštových operátorov. „Presnejšie sa budeme vedieť vyjadriť až po tom," hovorí Fľak. Myslí si, že určitý pokles je očividný najmä v súvislosti s krízou.

Pri Slovenskej pošte je podľa neho otázne, do akej miery dokážu poklesy nahradiť výnosy po 1. júli tohto roka. Vtedy Slovenská pošta menila svoj cenník smerom hore, zavádzala nové služby, niektoré staré zrušila. Zvýšením cien služieb chce získať zdroje na skvalitňovanie služieb a zaplátať miesto, ktoré ostalo po obmedzení monopolu na hybridnú poštu.

V Nemecku takmer 20-percentný pokles

Dopady krízy pocítili európske pošty už koncom minulého roka a klesajúci trend pretrváva aj v tomto roku. „Recesia stláča objem zákaziek a ceny v poštových a logistických službách," tvrdí Schultes. Napríklad Deutsche Post vykázala v druhom štvrťroku pokles výnosov o 17,7-percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Podľa analytika však v Nemecku a Rakúsku naďalej ostávajú niektorí operátori v zisku.

Pokles výnosov až o 10-percent postihol v druhom štvrťroku aj holandskú skupinu TNT a nedarilo sa ani rakúskej pošte, ktorá zaznamenala v prvom polroku medziročný pokles výnosov o 3,6-percent. Slovenskej pošte v prvom polroku 2009 klesli výnosy o 1,9-percent oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka, pričom pokles v celom sektore na Slovensku je niečo pod 6-percent.

infograf_vynos.jpg

„Ekonomická kríza sa aj v našom prípade prejavila poklesom výnosov v univerzálnej poštovej službe a finančných službách," povedal generálny riaditeľ Slovenskej pošty Libor Chrást. Podľa neho sa však tento pokles podarilo manažmentu vykompenzovať výsledkami v medzinárodnom poštovom styku, či prevádzkových nákladoch.

Prepúšťanie trápi väčšinu pôšt

Poštové podniky kvôli kríze prijímajú drastické úsporné opatrenia so zameraním na znižovanie nákladov. Holandská TNT plánuje prepustiť v tomto roku 1000 zamestnancov. Britská Royal Mail ohlásila vo februári masívne prepúšťanie - počet jej zamestnancov sa má znížiť až o 16 000. Česká pošta už v minulom roku prepustila 1300 zamestnancov a v tomto roku k nim pribudne ďalších 650. Prepúšťaniu sa nevyhne ani fínska pošta Itella, ktorú opustí 390 ľudí. Slovenská pošta, podľa jej hovorcu Juraja Danielisa, do konca roka neplánuje prepúšťanie. "Pri predpokladanom zvýšení produktivity práce sa očakáva nárast priemernej mzdy zamestnancov o 1,3 percenta," tvrdí Danielis.

infograf_zamestnanci.jpg

Či budú prepúšťať na budúci rok Danielis nevylúčil. Podľa neho všetko závisí od ekonomického vývoja na Slovensku. "Tento rok sme sa snažili prepúšťanie obmedziť pretože bolo našou snahou minimalizovať dopady finančnej krízy na jednotlivé regióny Slovenska," hovorí Danielis.

Slovenská pošta ku koncu polroka zamestnávala 15 094 zamestnancov, pričom ich priemerná mzda predstavovala 589,87 eura. Medziročne im tak mzdy vzrástli o 2,9 percenta, najmä vplyvom vyplatených odmien za projekt zavedenia eura zrealizovaný na prelome rokov.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 863
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 819
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 345
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 618
  5. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 589
  6. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 538
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 102
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 704
  9. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 4 537
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 221

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

EKONOMIKA

Bankár: Bezúročné pôžičky nie sú charita. Slúžia na prilákanie

Techman tvrdí, že polovica hypoték čoskoro zdražie.

KOMENTÁRE

Keď sa z nájomného vraha stane Superstar

Scény pri prepustení Kajínka pripomínali skôr rockový koncert.

Neprehliadnite tiež

Brusel má pochybnosti o pomoci pre Jaguar, začal vyšetrovanie

Druhá vláda Roberta Fica odklepla stimuly pre závod automobilky pri Nitre vo výške 125 miliónov eur

Železničiari chcú modernizovať 112 toaliet za necelé dva milióny eur

Modernizácia má podľa dopravcu spočívať "v humanizácii priestoru WC bunky".

Bankár: Bezúročné pôžičky nie sú charita. Slúžia na prilákanie

Martin Techman tvrdí, že polovica hypoték už čoskoro zdražie.

Zelenina z Lidla pohorela v amatérskom teste. Dá sa veriť domácim meračom?

Internetom sa šíri video, v ktorom neznámy muž meria dusičnany v zelenine a ovocí.