Čína a iné krajiny s devízovými prebytkami vraj spôsobili krízu

Po prvýkrát po dvoch rokoch možno v týchto dňoch skutočne napísať niečo nové o príčinách finančnej a hospodárskej krízy. Francúzski ekonómovia Anton Brender a Florence Pisaniová vytvorili pozoruhodnú monografiu Globalizované financie a ich zrútenie (Globa

FRANKFURT NAD MOHANOM. lized finance and its colapse), v ktorej skĺbili rozličné otvorené nitky témy. Sila ich výkladu nespočíva v tom, že by poskytovali celkom nové tézy krízy, ani nič nestavajú z hlavy na nohy, ale je predovšetkým v tom, že podávajú logicky skĺbenú, prijateľnú históriu, ktorá spája mnohé doteraz vzdialené momenty tohto príbehu.

Niektorí ľudia tvrdia, že globálne nerovnovážnosti by mali byť vlastne hlbšími príčinami tejto krízy. Poukazujú na to, že jej koreňmi sú vysoké prebytky bežného účtu platobnej bilancie Nemcov, Číňanov, Japoncov a deficity Američanov, Britov a Španielov. Iní hľadajú príčiny krízy v globálnom finančnom systéme, v bankách, hedžových fondoch, alebo vo finančnej regulácii. Brender a Pisaniová však s veľkým zmyslom pre detail ukazujú, že sa oba faktory osudovým spôsobom dopĺňali, aby napokon vyústili do tejto krízy.

Najprv však treba konštatovať, že pre definitívne napísanie histórie súčasnej krízy ešte ani zďaleka nedozrel čas. Mnohé fakty sú zatiaľ stále neznáme. V prípade Veľkej hospodárskej krízy trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo vypracovať presvedčivú teóriu jej vzniku. A potom uplynuli ďalšie desiatky rokov, kým sa pochopili aj jej detaily. Preto by sme nemali podľahnúť ilúzii, že tejto kríze rozumieme v celej jej mnohostrannosti, že ju chápeme "za pochodu" a v čase, keď ešte nepominula.

Ale dielo, ktoré vytvorili Brender a Pisaniová, umožňuje, aby sa podala aspoň prvá rámcová skica krízy. Jej prvotným hriechom bolo rozhodnutie Číny a ďalších rozvojových krajín zmeniť model svojho vývoja. Nebol to hriech v morálnom zmysle, lebo tieto krajiny totiž sledovali stratégiu, ktorú po druhej svetovej vojne malo aj Nemecko: Namiesto toho, aby kapitál dovážali a používali ho na budovanie svojej výrobnej a inej infraštruktúry, a tak vytvárali podmienky pre rast produktivity, Čína postupovala presne naopak. Importovala len toľko kapitálu, koľko potrebovala, aby využila vo svoj prospech konkurenčnú výhodu, ktorú predstavujú jej extrémne nízke mzdy.

Čína realizovala vývojový model, ktorý spočíval na exporte založenom na nízkych mzdách, a dosiahla vysoký prebytok bežného účtu platobnej bilancie. Počas tejto fázy bola jej hospodárska politika direktívna. Smerom von bol kurz čínskej meny pevný, smerom dovnútra sa nastavili všetky motory národného hospodárstva na výrobu. Za 30 rokov od štartu modelu si krajina nevytvorila nijaký sociálny systém a vďaka obyvateľstvu na vidieku, ktorého je stále viac ako miliarda, má nevyčerpateľný rezervoár lacnej pracovnej sily, ktorý ešte desaťročie bude udržovať mzdy na nízkej úrovni.

Vo výmene tovarov a služieb síce Čína pravidelne dosahovala prebytky, ale do začiatku tohto desaťročia neboli podstatné. Rovnako mierne boli aj deficity Spojených štátov a iných krajín. Brender a Pisaniová zrátali prebytky a deficity a výsledok delili dvoma. Zistili, že takto definované globálne nerovnovážnosti ešte do začiatku tohto desaťročia boli relatívne stabilné. Kolísali okolo 1 % celkovej hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP) sveta. Odvtedy, teda za pár rokov, sa nerovnovážnosti strojnásobili.

Ešte silnejšie rástli globálne kapitálové prúdy. Od začiatku boli vyššie, ale spočiatku rovnako relatívne stabilné. Do polovice 90. rokov kolísali okolo 4 % svetového HDP. Náhle však prudko vzrástli a v roku 2007 dosiahli takmer 20 %. Čo sa vlastne udialo?

Odpoveď sa nachádza vo vývoji moderného finančného systému, ktorý bol schopný stráviť silné nerovnovážnosti. Tie samotné však takú krízu vyvolať nemohli. Opačnou stránkou prebytkov bežného účtu platobnej bilancie je prebytok úspor v porovnaní s domácimi investíciami. Číňania boli prinútení, aby doláre, ktoré plynuli do krajiny, niekde investovali. Za normálnych okolností by došlo v krajine, ktorá má vysoký prebytok na bežnom účte bilancie, k prudkému protitlaku formou rastu hodnoty jej meny. Prebytky v obchode so zahraničím do 10 % HDP by boli ináč mimoriadne destabilizujúce. Čína však voči doláru dlho uskutočňovala politiku pevného kurzu, neskôr kvázipevného kurzu, takže tento mechanizmus nepôsobil.

Ak by boli menové kurzy pružné, krízový vývoj by bol len ťažko predstaviteľný. Ale mnohí národohospodári sa vôbec nezaujímajú o celú problematiku. Rovnako málo sa zaujímajú o finančné trhy. V očiach týchto ekonómov to boli len sprostredkujúci obchodníci, nijakí skutoční národohospodárski hráči. Preto niet divu, že ekonómovia, ktorí sa nezaujímajú ani o finančné trhy, ani o faktory nerovnováhy, nechápu krízu, ktorá vznikla v dôsledku vzájomného ovplyvňovania sa globálnej nerovnováhy s moderným finančným systémom.

Ale ani pevné výmenné kurzy samy o sebe by nemali stačiť na to, aby čínska politika z roka na rok produkovala extrémne prebytky zahranično-obchodnej bilancie. Lebo bez cudzej pomoci by nemohla tieto sumy vôbec investovať. Na to potrebovala celý rad takmer konšpiratívnych vývojových prvkov v západnom bankovom systéme, ktoré presne toto umožňovali, a ktoré sa s globálnymi nerovnovážnosťami spiekli do osudovej zmesi. Autori práve so zmyslom pre detail objasňujú aj vznik osudových prvkov v západnom bankovom systéme. V ňom má významné miesto a funkciu práve trh s hypotékami osobám, ktoré nemali už v čase, keď ich podpisovali, nádej, že ich splatia.

Informovali o tom nemecký denník Financial Times Deutschland a internetová stránka Council on Foreign Relations.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 630
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 191
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 8 451
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 374
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 858
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 560
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 479
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 103
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 071
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 464

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

KOŠICE KORZÁR

Vincent Lukáč nesúhlasí s vyvesením jeho dresu v Steel Aréne

Vedenie rozhodnutie prekvapilo.

Neprehliadnite tiež

Fico vyzval na trhanie faktúr a počet neplatičov vzrástol

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dokončuje rozhodovanie o nových cenách elektriny. Budú platiť spätne od januára.

Fico o VšZP: Nebudeme tolerovať zajacoviny, tvrdo zakročím

Premiér tiež odsúdil popieranie holokaustu a z nárastu preferencií extrémistov obvinil médiá.

Brexit možno prinúti univerzitu v Oxforde otvoriť si novú základňu

Francúzsko už predložilo univerzite v Oxforde lákavú ponuku.

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop